Na prelome augusta a septembra sme si pripomenuli dve významné historické udalosti – osemdesiate prvé výročie Slovenského národného povstania a tridsiate tretie výročie prijatia Ústavy Slovenskej republiky vtedajšou Slovenskou národnou radou. V slovenskom kalendári sú
oba štátne sviatky.
Žiaľ, v poslednom čase sa štát – najmä k tým národným sviatkom – správa tak trochu macošsky. Oslavy SNP sú každý rok veľkolepé, stoja státisíce eur, verejnoprávna televízia ich vysiela v priamom prenose a vrcholní politici ich aktívne propagujú svojou účasťou. Povstanie si oslavy zaslúži. Veď vďaka nemu sme sa pridali na stranu víťazov v druhej svetovej vojne. Ale prečo rovnako okázalo neslávime historické míľniky vzniku slovenskej modernej štátnosti?
Na základný zákon si politici spomenú, ale nie tak intenzívne. Tento rok zorganizovala Národná rada SR komorné podujatie v priestoroch budovy bývalej Slovenskej národnej rady, kde ústavu poslanci v roku 1992 schválili. Politici zrušili počas tohto sviatku aj deň voľna. Áno, bol
to ekonomický dôvod a súčasť nutnej hospodárskej konsolidácie. Ale prečo práve Deň Ústavy Slovenskej republiky…
Parlament musel kvôli tomu posunúť tradičný deň otvorených dverí už na 30. august, aby ho verejnosť mohla navštíviť počas víkendu. Žiaľ, vo všeobecnosti slávnostné spomienky na osobnosti či udalosti dejín, ktoré boli predvojom vzniku samostatnej Slovenskej republiky, nie sú dnes akoby „v kurze“. A štát týmto globalizačným tlakom a politike potláčania vplyvu národných štátov v európskom spoločenstve ticho podlieha.
Súčasná slovenská vládna koalícia nesie v sebe idey podpory národného spoločenstva na poli kultúry, spoločenského života, ale aj legislatívy. Do parlamentu predložila dokonca návrh zmeny ústavy, ktorým sa definujú len dve pohlavia muž a žena, rovnosť medzi nimi pri odmeňovaní za vykonanú prácu, upravujú adopcie detí, výchovno-vzdelávací proces a posilňuje sa suverenita v otázkach implementácie medzinárodných zmlúv do nášho práva.
Európske právne akty by už nemali automaticky prednosť pred našimi zákonmi, pokiaľ budú v rozpore s ústavou. Žiaľ, po náhlej smrti poslankyne Anny Záborskej je minimálna šanca, že uvedené ochranné prostriedky kultúrnych a národných záujmov sa stanú súčasťou základného zákona slovenského štátu.
Text a foto: Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN
