Po nedávnych ministerských rošádach sa ohrozená stabilita vládnej koalície vyriešila. Koaliční poslanci začali po lete pracovať. Skutočná
skúška ich jednoty však nadišla až v posledných septembrových dňoch, a to hlasovaním o treťom konsolidačnom balíčku a o zmene
Ústavy Slovenskej republiky. Obe hlasovania koalícia ustála. Konsolidáciu i ústavné zmeny podporili sedemdesiati ôsmi vládni poslanci,
okrem poslanca Jána Ferenčáka z Hlasu – SD. Ten je, zdá sa, na pomalom odchode z koalície. Pre stabilitu Slovenska je táto správa
pozitívna. Vláda má podporu parlamentu a nehrozí ďalšia parlamentná kríza alebo predčasný pád kabinetu.

Na druhej strane to boli zmeny, ktoré nepotešili voličov koalície, najmä čo sa týka uťahovania opaskov. Je jasné, že konsolidácia potrebná
bola. Dlh sa nabaľoval, až dosiahol v minulom roku úroveň 59, 3 percenta HDP a nebezpečne sa priblížil k stropovej hranici dlhovej brzdy – šesťdesiatim percentám. Bez konsolidačných opatrení by v tomto roku, podľa odhadov, dosiahol výšku 61,8 percenta HDP, čo by podľa ústavnej dlhovej brzdy znamenalo, že vláda musí prijať vyrovnaný rozpočet (hranica bola dočasne posunutá z 50 na 60 percent) a podľa
európskeho Paktu stability a rastu by sme mohli čeliť sankciám.

Takéto drastické opatrenia by znamenali výrazné a nepredstaviteľné zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Preto je zbytočné, ak sa politici prekárajú, kto je za naše zadlženie najviac zodpovedný. Zodpovednosť nesú všetci bez rozdielu straníckeho trička, keďže štát zadlžovali všetky vlády posledných trinásť rokov. Preto by mali spojiť sily v koalícii a opozícii a spoločne prijať tieto vážne ekonomické rozhodnutia, čo sa nestalo.

V kultúrno-etických otázkach sa koalícia a časť opozície vedeli spojiť a presadiť ústavné zmeny s podporou poslancov KDH – s výnimkou
F. Mikloška a F. Majerského, a s troma poslancami hnutia Slovensko (R. Vašečka, M. Krajčí a R. Krátky). Z koalície nehlasoval opäť
Ján Ferenčák. Ústavné zakotvenie dvoch pohlaví – muža a ženy – urobilo Slovensko vôbec ako prvé zo všetkých štátov Únie. To nie je podstatné.

Dôležitejšie je, že tieto zmeny sú zmenami zdravého rozumu, nie straníckej propagandy. Preto je koalično- opozičné spojenectvo ďalšou pozitívnou správou. Škoda, že táto spolupráca funguje len v ojedinelých prípadoch.

Text a foto: Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN