Komunistická totalita patrila medzi najbrutálnejšie diktatúry v moderných dejinách ľudstva. Červený mor gniavil vyše štyridsať rokov aj slovenský národ. Ako sa hovorí, nič netrvá večne, a aj komunistická totalita sa skončila 17. novembra 1989 počas nežnej revolúcie. V bývalom Česko-Slovensku tak nastal čas demokracie a trhového hospodárstva.
Získali sme konečne slobodu slova, vierovyznania a politického presvedčenia. Týmto historickým momentom sa otvorila aj cesta k slovenskej štátnosti, ktorú sme úspešne zavŕšili 1. januára 1993. Slovenský národ konečne dosiahol svoj tisícročný sen o demokratickej samostatnosti. Matica slovenská sa o to výrazne pričinila svojimi aktivitami a podporou najmä v rokoch 1991 a 1992. Bez 17. novembra 1989 by nebol ani 1. január 1993.
Slovenská republika sa ocitla vo vážnej hospodárskej situácii. Štátny dlh presahuje 61 percent HDP, čo je pre potrebný rozvoj ekonomiky vážny problém. Preto musela súčasná vláda pripraviť konsolidáciu za miliardy eur, čo nikoho neteší. V rámci opatrení koalícia navrhla zrušiť dni voľna počas niektorých štátnych sviatkov.
Dočasne zrušila dni pracovného pokoja 15. septembra ‒ oslavu Sedembolestnej Panny Márie, a 8. mája ‒ Deň víťazstva nad fašizmom. Od tohto roka vláda pritom úplne zrušila deň pracovného pokoja 17. novembra ‒ Deň boja za slobodu a demokraciu. Nateraz nie je dôležité, či začiatky nežnej revolúcie pripravovala Štátna bezpečnosť s cieľom vymeniť kostnaté vedenie komunistickej strany. Dôležité je, že Slováci a Česi sa zjednotili a pripravovaný stranícky prevrat zmenili na revolučný pohyb. O pár dní porazil režim, ktorý sa zdal neporaziteľný. A vytvorila sa tým aj cesta k slovenskej svojbytnosti.
Na druhej strane dňom voľna budeme stále sláviť 1. máj ‒ Sviatok práce. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály v roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagskych robotníkov, ktoré sa konali v roku 1886 za osemhodinový pracovný čas. Tento sviatok sa teda nijako významne netýka slovenských dejín. A dokonca sa počas komunistickej totality zdefraudoval na neblaho slávne prvomájové sprievody a vojenské prehliadky. Ktorý sviatok je teda pre slovenský národ dôležitejší, je teda zrejmé.
Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN
