Aj keď by bol venezuelský prezident Nicolás Maduro ten najhorší diktátor, ktorý sa zaplietol do medzinárodného obchodu s drogami, žiaden jeho oponent nemôže vykonať to, čo urobila líderka venezuelskej politickej opozície Maria Corina Machadová. V polovici januára odovzdala americkému prezidentovi Nobelovu cenu mieru, ktorú získala v minulom roku práve za politický súboj proti Madurovi. Na jednej strane treba jednoznačne oceniť jej zápas za demokratizáciu pomerov v ťažko skúšanej Venezuele. Ľavicový režim s jasnými znakmi totality jej zakázal kandidovať v prezidentských voľbách a zo strachu pred perzekúciami sa dlhodobo skrývala a musela dokonca emigrovať zo svojej vlasti.
Na druhej strane nie je možné gesto daru Nobelovej ceny Donaldovi Trumpovi obhajovať. Namietal to aj samotný Výbor Nobelovej ceny s odôvodnením, že je neprenosná. Americký prezident poslal do Venezuely armádne jednotky, aby obsadili vojenské ciele a dôležité inštitúcie riadenia štátu a zatkli prezidenta Madura. Bol to vojenský útok proti nezávislosti Venezuely namierený aj proti venezuelskému ľudu. Podľa odhadov pri intervencii zomrelo celkom osemdesiattri ľudí vrátane civilistov. Väčšina z nich bola práve venezuelskej národnosti. Opozičná líderka Machadová tento akt agresie privítala a ocenila práve odovzdaním Nobelovej ceny mieru do rúk predstaviteľa štátu, ktorý jej krajinu vojensky napadol. A pritom práve americká administratíva ešte v októbri minulého roku kritizovala Výbor Nobelovej ceny zato, že cenu za mier za rok 2025 dostala práve venezuelská opozičná politička namiesto amerického prezidenta. Rozhodnutie označil hovorca Bieleho domu Steven Cheung za politické.
Mimochodom, jeden precedens sa už v tejto súvislosti udial. Významný nórsky spisovateľ Knut Hamsun, považovaný za priekopníka moderného románu a psychologickej prózy, daroval v roku 1943 svoju Nobelovu cenu za literatúru nacistickému ministrovi propagandy Josephovi Goebbelsovi. Bol známy tým, že obdivoval Tretiu ríšu napriek skutočnosti, že v roku 1940 obsadila jeho rodné Nórsko. Po vojne a porážke Hitlera ho obvinili z kolaborácie, zaplatil vysokú pokutu a vyhlásili ho za mentálne oslabeného, aby sa vyhol väzeniu. Jeho morálna reputácia padla na úplné dno…
Je smutné, čo dokážu v súčasnom polarizovanom svete urobiť politici, aby dosiahli svoje stranícke ciele. Zradiť vlastný národ či vítať okupantov. História sa opakuje. Precedens nórskeho spisovateľa by mal byť pre všetkých mementom. Verme, že na Slovensku nič podobné nezažijeme…
Text: Maroš SMOLEC, šéfredaktor – Foto: SNN
