Migračné kvóty

Podľa oficiálnych vládnych údajov prišlo do Nemecka v roku 2025 vyše 370-tisíc osôb z krajín mimo Európskej únie. Poslanec nemeckého snemu S. Münzenmaier nazval klamstvom vyhlásenie ministra vnútra A. Dobrindta o obrate v azylovej politike, keď skutočné čísla ukazujú nezmenený trend v sociálnej imigrácii. Je to výsledok nezvládnutého azylového procesu, iniciatív na zlúčenie rodín a ďalších schém prijímania migrantov.

Nečudo, že veľké štáty, ktoré podporujú imigráciu, si v Bruseli presadili Európsky pakt o migrácii a azyle. Aj štáty, ktoré pakt nepodporili, ale sa zdržali hlasovania, si začínajú uvedomovať, čo pre ne prijatie paktu znamená a bude znamenať. Ako príklad je možné použiť Portugalsko. Podľa portugalského spravodajského portálu Expresso musí Portugalsko zaplatiť 8,44 milióna eur za odmietnutie prijatia približne 420 žiadateľov o azyl z krajín, ktoré akože čelia podmienkam a situácii, ktorá na migráciu núti. Kvóta pridelená Portugalsku zodpovedá kvóte stanovenej Slovensku – dve percentá z 21-tisíc žiadateľov o azyl. Portugalská vláda tvrdí, že krajina nemá kapacitu na prijímanie migrantov a rozhodla sa vyplácať takzvané solidárne platby za odmietnutie nových prisťahovalcov.

Slovensko na rozdiel od našich susedov zatiaľ napriek odvolaniu sa nedostalo výnimku z ustanovení paktu. Hrozí mu podobná platba alebo prijatie imigrantov v počte obyvateľov napríklad Radošoviec, Španej doliny alebo Liptovskej Teplej. Argumenty ministra vnútra: „Odmietame nelegálnu migráciu, odmietame povinné premiestnenia, presadzujeme ochranu hraníc a trváme na suverénnom práve rozhodovať o tom, kto bude žiť na našom území… Odmietame prijímať ľudí, o ktorých nič nevieme, ktorí neuznávajú naše tradície ani hodnoty a ktorí môžu predstavovať bezpečnostné riziko pre Slovensko,“ síce pekne znejú, ale zatiaľ je to len hlas volajúceho na púšti a hádzanie hrachu na bruselskú stenu.

Márne poukázal tiež na skutočnosť, že momentálne Slovensko hostí vyše 140-tisíc občanov Ukrajiny so štatútom dočasného útočiska a denne pribúdajú ďalšie žiadosti. Či si úradníci v Bruseli spojili zamietnutie výnimky s vyjadreniami predsedu vlády po rokovaní s Uzbekistanom o zámere doviezť dvestotisíc pracovníkov na Slovensko, sa môžeme len domnievať.

Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: SNN (AI)