Podľa oficiálnych vládnych údajov prišlo do Nemecka v roku 2025 vyše 370-tisíc osôb z krajín mimo Európskej únie. Poslanec nemeckého snemu S. Münzenmaier nazval lžou vyhlásenie ministra vnútra Dobrindta o obrate v azylovej politike, keď skutočné čísla ukazujú nezmenený trend v sociálnej imigrácii. Je to výsledok nezvládnutého azylového procesu, iniciatív na zlúčenie rodín a ďalších schém prijímania migrantov. Niet potom divu, že veľké štáty podporujúce imigráciu si v Bruseli presadili Európsky pakt o migrácii a azyle.
Aj štáty, ktoré pakt nepodporili, ale sa zdržali hlasovania, si začínajú uvedomovať, čo pre prijatie paktu znamená a bude znamenať. Ako príklad možno použiť Portugalsko. Podľa portugalského spravodajského portálu Expresso musí Portugalsko zaplatiť 8,44 milióna eur za odmietnutie prijatia približne 420 žiadateľov o azyl z krajín, ktoré čelia migračnému tlaku. Kvóta pridelená Portugalsku zodpovedá kvóte stanovenej Slovensku ‒ dve percentá z dvadsaťjedentisíc žiadateľov o azyl. Portugalská vláda tvrdí, že krajina nemá kapacitu na prijímanie migrantov a rozhodla sa vyplácať takzvané solidárne platby za odmietnutie nových prisťahovalcov.
Slovensko na rozdiel od našich susedov zatiaľ napriek odvolaniu nedostalo výnimku z ustanovení paktu. Hrozí mu podobná platba alebo prijatie imigrantov v počte obyvateľov napríklad Radošoviec, Španej doliny alebo Liptovskej Teplej. Argumenty ministra vnútra Šutaja Eštoka: „Odmietame nelegálnu migráciu, odmietame povinné premiestnenia, presadzujeme ochranu hraníc a trváme na suverénnom práve rozhodovať o tom, kto bude žiť na našom území… Odmietame prijímať ľudí, o ktorých nič nevieme, ktorí neuznávajú naše tradície ani hodnoty a ktorí môžu predstavovať bezpečnostné riziko pre Slovensko,“ sú síce pekne znejúce, ale zatiaľ je to len hlas volajúceho na púšti a hádzanie hrachu na bruselskú stenu. Márne poukázal tiež na skutočnosť, že momentálne Slovensko hostí vyše stoštyridsaťtisíc občanov Ukrajiny so štatútom dočasného útočiska a denne pribúdajú ďalšie žiadosti.
Či si úradníci v Bruseli spojili zamietnutie výnimky s vyjadreniami predsedu vlády po rokovaní s Uzbekistanom o zámere doviezť dvestotisíc pracovníkov na Slovensko, sa môžeme len domnievať.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
