Starý svetový poriadok postavený na uznávaní medzinárodného práva sa skončil. Nový sa ešte neobjavil. A toto geopolitické vákuum budú sprevádzať kritické udalosti, ktoré narušia mierové obdobie a ekonomickú stabilitu vo svete, predovšetkým v tom západnom. Ako Európania sme žili vo svojej bubline. Mysleli sme si, že Európsku úniu nemôže nič a nikto ohroziť. A zaspali sme sa na vavrínoch. Prvým signálom na budíček bol brexit. Nepoučili sme sa. Stále sme prešľapovali na mieste v opojení spokojnosťou a hojnosťou.

Pred štyrmi rokmi Rusi poslali svoje vojská na Ukrajinu. Aj keď nikto z európskych politikov tomu neveril, stalo sa. Vojna sa zrazu ocitla takmer na hraniciach Únie, teda na našich slovenských. Videli sme ju denne v médiách i na uliciach, kde sme pomáhali ukrajinským utečencom, a doteraz im pomáhame. Už to neboli desiatky prebiehajúcich lokálnych konfliktov vo svete niekde ďaleko v Afrike, Afganistane, niekde v džungli či na pakistanskej hranici. Vojna sa rozpútala priamo v Európe.

Reakcia Európy bola zásadná. Spoločenstvo odsúdilo ruskú intervenciu. Stále sme sa cítili bezpeční. Stálo za nami predsa NATO na čele so Spojenými štátmi americkými, najväčším ochrancom svetovej demokracie najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike. Americký prezident Biden už síce nevnímal politickú realitu triezvo, ale jeho poradcovia stále podporovali silu a pozíciu Severoatlantickej aliancie. Až prišli prezidentské voľby a do Bieleho domu sa vrátil Donald Trump.  A všetko sa zmenilo… Kritizoval členské štáty NATO za ich nízke príspevky do spoločného rozpočtu, uniesol venezuelského prezidenta, vyhrážal sa pripojením Kanade a reálne hrozil anexiou Grónska. Na a nakoniec opäť zaútočil spolu s Izraelom na Irán.  

Za posledné roky Európania na tento zjavný geopolitický vývoj nahliadali ako z rýchlika, akoby sa ich to netýkalo. Európske špičky snívali o zelených politikách, zákaze spaľovacích motorov, presne stanovených centimetroch pre uhorky, dúhovej agende a podobných nezmysloch, až narazili na realitu dneška. Európa už nie je súčasťou tvorby smerovania dejín. Už nerozhoduje, kam bude svet smerovať. Zrazu už len plačeme, že nám stúpajú ceny základných surovín a energií. A opäť sa na to len prizeráme. Lebo niekto chcel vypnúť všetky európske jadrové bloky. Pokiaľ sebareflexívne nenaštartujeme vážnu vnútornú premenu, spoločenstvo skončí. A správna myšlienka európskej jednoty postavená na rovného s rovným, predovšetkým v oblasti ekonomiky, sa rozplynie ako gáfor. A to nebude dobré…

Text: Maroš SMOLEC, šéfredaktor – Foto: SNN