VŠIMLI SME SI
Ani také turistické veľmoci ako Rakúsko, Francúzsko či Švajčiarsko nemajú tak dokonale a prehľadne vyznačené turistické trasy ako Slovensko. Spoločne s Českom sme v turistickom značení najlepší na svete. Značky u nás vedú návštevníkov hôr na vyše pätnásťtisíc kilometroch trás.
Aby sme mali lepšiu predstavu o náročnej značkárskej práci, uveďme, že tých pätnásťtisíc kilometrov je približne vzdialenosť, ktorá delí našu domovinu od Antarktídy. A práca značkára je prakticky nepretržitá, lebo každú vyznačenú trasu treba vždy po troch rokoch obnovovať, čo ročne znamená obnoviť značenie na päťtisíc kilometroch chodníkov, ktoré neraz vedú do dosť náročných terénov i nemalých nadmorských výšok. Tieto i ďalšie reguly, ale aj tvar, farbu, veľkosť či umiestnenie značky určuje u nás už šesť desaťročí Smernica o jednotnom značení turistických trás. Samotné značkovanie je však omnoho staršie. Prvý turistický chodník na území vtedajšieho Uhorska vyznačkovali už v roku 1874 v Štiavnických vrchoch k novej turistickej útulni pri bani Godeon v Hodruši. Postupne pribúdali ďalšie. Dlho však nebolo značenie na nich jednotné a každý si maľoval aj umiestňoval značky po svojom. Zlom, a dá sa povedať že aj náprava, nastal po vzniku Česko-Slovenskej republiky, keď značkovanie turistických trás zaznamenalo skutočný rozkvet. V roku 1938 bolo na území bývalého Česko-Slovenska podľa odhadov až štyridsaťtisíc kilometrov vyznačených chodníkov…
A čo znamenajú jednotlivé farby? Červená označuje najdôležitejšie a najdlhšie trasy, ktoré často prechádzajú celým štátom; modrá významnejšie, stredne dlhé trasy, ktoré neraz prechádzajú dlhšími dolinami či bočnými hrebeňmi; zelenou sa značia miestne trasy väčšinou v jednom okrese; žltá vyznačuje spojky, najkratšie úseky alebo skratky.
Text a foto: Emil SEMANCO
