Moc bohatých treba zásadne obmedziť
Dušan D. KERNÝ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Nemecká vláda a politické strany čelia veľkým, roky sa hromadiacim problémom. Prejavuje sa to aj v tom, že pravicovej opozičnej strane Alternatíva pre Nemecko rýchlym tempom pribúdajú hlasy. Ak by sa voľby konali v tomto čase, získala by toľko alebo mierne viac hlasov ako vládna najsilnejšia a najtradičnejšia Kresťanskodemokratická únia (CDU) a bavorská Kresťanskosociálna únia (CSU).
Nemecko je však dva roky pred voľbami; tie budú nielen na federálnej úrovni, ale aj v spolkových krajinách. Zatiaľ medzi najprelomovejšie programy súčasnej vlády patrí zámer na vybudovanie najvyspelejšej armády na európskom kontinente. Nemecká politika, verejnosť a médiá sa však zaoberajú aj rozborom sociálnych pomerov.
■ MOC BOHATÝCH
Skupina špičkových odborníčok a špecialistov dala aj tento rok dovedna tristostranovú analýzu a médiá ju verejnosti prezentovali okrem iného s odporúčaním, že moc bohatých musí byť obmedzená, že treba zamedziť mocenskému vplyvu majetných, lebo bohatší sa stávajú stále bohatšími.
V čom spočíva nerovnomerné rozdelenie vlastníctva, ktoré by bolo treba zmeniť? Najmajetnejších desať percent obyvateľstva vlastní viac ako šesťdesiat percent majetku a finančných úspor. Chudobnejšie domácnosti, medzi tie patrí okolo štyridsať miliónov ľudí, teda takmer polovica Nemcov, vlastní iba dve percentá. A to je trvalý zdroj nerovnomerného rozdelenia majetku a moci – obraz veľkých sociálnych rozdielov. Nerovnomernosť a rozdiely stále narastajú, bohatší sú bohatšími.
Tí, čo zarábajú málo, totiž veľa toho nenašetria, a aj keď majú alebo si vytvoria nejaké úspory, príjmy z úrokov sa nedajú porovnať s príjmami z vkladov bohatých či jednoducho tých, ktorí majú vysoké príjmy. Tento rozdiel sa zvyšuje dedením ‒ tridsať až päťdesiat percent majetku či vkladov pochádza z dedenia a darov. Bez príjmov z tohto zdroja sa v mestských aglomeráciách dnes už nedá kúpiť byt, nehovoriac o dome. Je to prakticky vylúčené, a tak sú ľudia bezmocne vystavení rastúcej výške nájomného.
■ OBROVSKÁ NEROVNOSŤ
Obrovská nerovnosť má aj obrovské nevýhody. Majetok dáva istotu až do staroby, deti dobre zarábajúcich študujú oveľa častejšie ako deti z domácností s nízkymi príjmami, deti zamestnancov či robotníkov, alebo deti z neúplných rodín. Nespravodlivé rozdelenie vytvára také pomery v Nemecku, že nielen bohatší sú stále bohatší, ale aj chudobní sú ešte viac chudobnejší.
Nespravodlivé rozdelenie napríklad má za následok, že chudobní zomierajú v priemere o desať rokov skôr ako majetní s prístupom k lepšiemu zdravotnému zabezpečeniu, konštatuje analýza. Nespravodlivá deľba spôsobuje, že kto nemá rezervy, odvracia sa od spoločnosti. Prejavuje sa to aj tým, že nechodí voliť alebo volí extrém. Pritom superbohatí, majetní majú väčšiu moc ako štát.
■ NESPRAVODLIVOSŤ BIEDY
Autori analýzy použili najnovšie analytické metódy a tvrdia, že veľké rozdiely sú aj veľkou nespravodlivosťou. To vidno aj na tom, že nárast rozdielov neprestal ani po znovuzjednotení Nemecka v roku 1993, ale, naopak, zväčšil sa. Teda chudobnej východnej časti, bývalej NDR, v tomto ohľade pripojenie k bohatej Spolkovej republike Nemecko nezabezpečilo automaticky aj odstránenie nerovnosti. Pokiaľ ide o eurozónu, iste bude zaujímavé, že najväčšie rozdiely v nerovnakej deľbe sú okrem Nemecka jedine v Rakúsku. Tam sú rozdiely oveľa väčšie, je to generačné, pociťujú ich ešte v dospelosti deti prisťahovalcov.
V reakcii na analýzu rozličné politické strany, najmä práve z prostredia sociálnych demokratov, zelených a ľavice, navrhujú vyššie zdanenie vysoko prosperujúcich firiem a najmä vrstvy s vysokými príjmami a bohatých. Aj keď analýza navrhuje vytvorenie rôznych druhov fondov solidarity zameraných práve na sociálne slabšie vrstvy, aby sa tak odstránili trvalo generačne narastajúce rozdiely, je to málo pravdepodobné, keďže by si to vyžadovalo každoročne miliardové podpory.
■ PRVORADÁ JE EKONOMIKA
Vláda však ide presne opačne. Chce vytvoriť Deutschlandfond na mobilizáciu súkromného kapitálu, lebo ekonomika musí byť prvoradá. Chce, aby sa nemecké hospodárstvo dostalo zo súčasnej krízy. Krízy vyvolanej prudkými geopolitickými a geoekonomickými zmenami, sankciami a následkami vojny.
Tie spôsobili v podstate zrútenie doterajšieho roky úspešného ekonomického modelu, ktorý robil z nemeckého priemyslu lokomotívu celého európskeho priestoru. Prvoradosť ekonomiky vyžaduje prístup k výhodným cenám energií pre priemysel, cieľ je päť centov za kilowatt. Do roka 2031 sa má spustiť toľko paroplynových elektrární, aby ich výkon dosahoval desať gigawattov a zabezpečoval tak stabilitu cien, ako aj stabilitu sietí. Vláda však rieši mnohé jednotlivosti rozpočtu na rok 2026. Dochádza k absurdnostiam, osobitný poverenec vlády pre lieky Henrich Streeck navrhol, aby starým ľudom neboli preplácané drahé lieky. Z toho bol menší škandál na celonočnom zasadaní vlády.
