Dedina Šurice v okrese Lučenec je východiskom túr do dolín a na pláne a bralá Cerovej vrchoviny. Keďže prvá písomná zmienka pochádza z roka 1245, má už najmenej sedemstoosemdesiat rokov. Nad strechami domov sa zdvíha bralo. Ide o vypreparovanú výplň krátera sopky zo začiatku štvrtohôr. Nazývajú ho Sovím hradom alebo Šurickou skalou. Je vhodným životným prostredím pre cennú flóru a faunu, čo viedlo v roku 1964 k vyhláseniu Sovieho hradu za prírodnú pamiatku. Jej pôvodnú výmeru 2,81 hektára rozšírili v roku 2001 na 86,81 hektára.
Kedysi na kopci bol skutočne hrad, ktorý postavili v polovici 13. storočia, teda zhruba v čase vzniku dediny, keď kráľ Belo IV. po tatárskej pohrome podporoval vznik nových pevností. Nemal však dlhú životnosť. V listine z roka 1385 už o ňom nenájdeme zmienku a o tridsať rokov neskôr sa o ňom píše ako o ruine.
Prejdeme dedinou na jej horný koniec, kde je upravené parkovisko s trávnatou plochou, prístreškom a ukážkami roľníckeho náradia. Chodníkom po strmej stráni vystúpime na vrchol kopca, kde nájdeme pamiatky po stredovekom hrade: vysekané schody a miestnosti na vrchole brala, kde zrejme stála obytná hradná veža a blízko nej cisterna na zachytenie dažďovej vody.
Prieskum v roku 2012, ktorý urobili odborníci z Archeologického ústavu SAV, z Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a z múzea v Miškovci, potvrdil existenciu stredovekého hradu, ale našli sa i fragmenty keramiky z konca bronzovej doby. Z chotára Šuríc pochádza aj nález pokladu 5 474 strieborných mincí zo 16. a 17. storočia.
Text a foto: Jozef SLIACKY
