Každý deň (chcel) stretnúť človeka…
Igor VÁLEK ‒ Foto: archív SNN
V minulých dňoch – pri príležitosti stopätnásteho výročia narodenia a päťdesiateho výročia úmrtia – sa konala dvojica spomienkových podujatí na Jána KOSTRU. Najskôr v rodnom dome; dnes pamätnom a udržiavanom obcou a priaznivcami v Turčianskej Štiavničke a potom pod gesciou Literárneho ústavu Matice slovenskej v martinskom Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha.
Ján Kostra bol moderný básnik, citlivý maliar, premýšľavý esejista a erudovaný prekladateľ, ale aj nápaditý autor literatúry pre deti. Narodil sa 4. decembra 1910, študoval na štátnej reálke v Žiline; na Umelecko-priemyslovej škole v Prahe a zároveň na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity a bol poslucháčom Českého vysokého učenia technického. Ako angažovaný mladý muž so záujmom o spoločenské dianie bol aktívnym členom spolku Detvan. Patril do literárnej skupiny pokrokovo orientovaných vysokoškolákov R-10, ktorá sa neskôr začlenila do DAV-u. Neskôr ho túžba čo najviac pracovať s tvorivým slovom zaviedla do kultúrnej rubriky Robotníckych novín, pôsobil ako redaktor Slovenského rozhlasu v Prešove a v Bratislave, v Kultúrnom živote aj v Slovenských pohľadoch.
■ LITERÁRNY PROFESIONÁL
Od roka 1956 sa venoval profesionálne literárnej práci, ale takmer po celý život sa s chuťou a charakteristickým zápalom venoval aj výtvarnej tvorbe – slávna Ave Eva vyšla i s jeho vlastnými ilustráciami; viaceré obrazy (napríklad precítená podobizeň prvorodeného syna v náručí matky Kristy Bendovej) sú uchované v depozitoch Literárneho múzea SNK v Martine. O výtvarnej tvorbe písal eseje, napríklad o maliarovi Ľudovítovi Fullovi, ktorého dielo si veľmi vážil. Srdce citlivého básnika dotĺklo počas sychravej jesennej stredy 5. novembra 1975 v Bratislave. Na dome, kde žil, nájdeme dnes pamätnú tabuľu.
■ HUMANISTICKÝ LYRIK
„Každý deň stretnúť človeka, / to stačí. / Každý deň stretnúť človeka, / ktorý bremä vláči, / klesá, / a z prachu vzletí. / Deň, v ktorom nestretneš ho, / stratený je…“ Stačí sa začítať do niekoľkých veršov a pochopíme mnohé z toho, čo viedlo Kostru písať poéziu. Aj ako ju písal a pre koho… Bol básnikom rýdzeho humanizmu a čistej lásky. Od začiatku svoju modernú poéziu a jej poetiku opieral o piliere impresionisticko-senzuálnej lyriky.
Tematicky čerpal zo zážitkov z detstva, dospievania, „maľujúc“ svoje básne na plátnach rodného kraja a domoviny. Osobne presvedčenú a umelecky presvedčivú lyriku oblieka do odevu formálnej dokonalosti. Prirodzene ju prikrášľuje vysoko estetickou hodnotou i pretkáva hlboko morálnym obsahom. V zbierkach Hniezda a Moja rodná dominujú témy rodiska, detstva, mladosti, ale aj lásky k vlasti, žene matke i milenke.
■ ĽÚBOSTNÁ AVE EVA
Vírenie druhej svetovej vojny premieta do meditatívno-reflexívnej poézie v zbierkach Ozubený čas a Puknutá váza. Presvedčením o smerovaní ľudstva k progresu a zvýraznenie etických a humanistických ideálov napĺňa knihu Presila smútku. Zdanlivo paradoxne v ťaživom vojnovom období – v protiklade k temnej tematike a vedome ako múr umeleckého slova – píše v roku 1943 pozoruhodnú básnickú skladbu Ave Eva.
Vracia sa v nej tvarom monumentálneho mýtu k jednému z najpevnejších zdrojov celej svojej poetickej inšpirácie – k žene ako objektu túžob a cieľu zmyslov mužského (a či skôr vzájomného) jestvovania v harmonickom naplnení. Ako píše literárny vedec Jozef Bžoch: „Kostrove básne o láske prekračujú úzko osobný rámec… Nehľadá vinníka za stroskotanie lásky len v jednotlivcovi, ale aj v spoločnosti, v jej neschopnosti včas reagovať na kritické momenty v živote indivídua… Ľúbostný vzťah – taká je Kostrova filozofia – nemožno nahradiť ničím…“
■ DOBOVÉ VYBOČENIA
Básnik tvoril aj po zlomovom roku 1948, vtedy v duchu dobových ideálov (najmä Za ten máj, Na Stalina) a nevyhol sa miestami až ideologickej oslave a či zjednodušujúcemu pohľadu. Za to sa mu ušla kritika, na ktorú reagoval apologetikou vlastnej básnickej cesty v zbierke Báseň, dielo tvoje. K problematike prepojenia poézie a medziľudskej komunikácie, ako aj k sumarizovaniu tvorivého oblúka, ľudského i umeleckého vzťahu k človeku, spoločnosti i fenoménu poézie, sa umelecky plnohodnotne a ľudsky inšpiratívne vyjadril v zbierkach Každý deň, Len raz a v posmrtne vydanej knihe Prvé a posledné.
■ TVORBA PRE DETI
Kostra tvoril aj pre deti pod pseudonymom Kristián Benko. To autori a autorky v istom štádiu života, keď sa stávajú rodičmi a potom aj keď sú už starými rodičmi, robia. Kostra mal troch synov s obľúbenou autorkou pre túto kategóriu čitateľov Kristou Bendovou (pripomeňme pseudonym, tak trochu ľahko prehliadnuteľnú slovnú hračku) a s ňou pre deti napísal Vtáčky, Zvieratá, Priamy smer do Tatier, prebásnil ľudovú rozprávku Janko Hraško a napísal knižku detských veršov Našiel som nožík rybku.
Bol jedným z našich najprekladanejších básnikov a sám do slovenčiny vynikajúco preložil napríklad Villona, Baudelaira, Goetheho, Gorkého, Máchu či Nezvala, do češtiny aj Hollého Selanky. Jána Kostru vnímame ako básnika s originálnou lyrickou filozofiou. No stále najviac zrejme imponuje jeho ľúbostná lyrika. Najmä azda básnická skladba Ave Eva, v ktorej Kostra hľadal v krutých časoch vojny niečo, čo by jeho aj čitateľa potešilo. Našiel to v žene, v jej mladosti a kráse, ale aj matke, ktorá stráca deti vo vojne. Je to oslava žien a materstva. Aj v čoraz chladnejších zimných večeroch básnikove slová o láske – ako ona sama – potešia a zahrejú: „Nad obraz sklonený šepkám si Ave Eva / Pod srdcom krylas‘ ho hriešnika ktorý spieva / A ktorý kajúcne vyberá slová chvál / Ste ako piliere nádherných katedrál…“
