Každý rok si prvý pondelok v októbri pripomíname Svetový deň biotopu, ktorého cieľom je zamyslieť sa nad stavom miest a obcí a nad právom všetkých na primerané bývanie. Podľa odhadov OSN žije v mestách 57 percent svetovej populácie, ale do roka 2050 sa predpokladá zvýšenie na 68 percent, najmä v Ázii a Afrike. V týchto regiónoch sveta je však rast miest často neplánovaný, s nedostatočnou infraštruktúrou. V dôsledku toho sa veľká časť „rozpínania“ deje v slumoch.
Anglický výraz slum sa prekladá ako špinavá ulica alebo chudobná mestská štvrť na okraji veľkomesta. Charakteristická pre ne je nízka kvalita života a bývania, nedostatočná infraštruktúra a zlé hygienické podmienky. V našich podmienkach tomu približne zodpovedá pojem osada či rómska osada. V miléniovom roku sme ich na Slovensku evidovali 620, o desať rokov neskôr takmer 700, v tomto roku je takýchto osád už vyše 800.
Organizácia Spojených národov odhaduje, že za dvadsať rokov sa počet ľudí žijúcich v slumoch zvýšil z 895 miliónov na 1,1 miliardy. Predstavuje to takmer každého štvrtého mestského obyvateľa. Podľa portálu Statista najviac ľudí v slumoch žije v subsaharskej Afrike a južnej Ázii, kde podiel obyvateľov v slumoch predstavoval v roku 2022 približne 50 percent mestského obyvateľstva. Ich podiel je najvyšší v Južnom Sudáne (94,2 percenta), Mali (92,5 percenta) a v Afganistane (71,6 percenta). V Pakistane a Laose žije v slumoch nad 50 percent mestského obyvateľstva, v Indii poklesol počet obyvateľov slumov na 41,5 percenta.
Podľa odhadov na Slovensku žije v segregovaných osadách vyše stotisíc obyvateľov, prevažne Rómov. Najvyššie percento rómskej národnostnej menšiny žije v obciach Lomnička, Kecerovce, Jarovnice, podľa počtu vedú Košice s dvanásťtisíc, Bratislava s desaťtisíc a Trebišov so siedmimi tisíckami Rómov. Väčšina rómskych osád sa nachádza v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Až na výnimky sú postavené nelegálne na nevyrovnaných pozemkoch, bez stavebných povolení. Tu vzniká právny problém. Na jednej strane sú majetkové práva obyvateľov a obcí k pozemkom a stavebný zákon.
Na druhej strane Okresný súd v Prešove zastavil búranie nelegálnych stavieb v Toryse pri Sabinove. Podľa názoru súdu sú totiž domovom rodín a takéto obydlie je podľa súdu chránené ústavou a dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Odstránenie takejto stavby by bolo porušením práva rodiny na rešpektovanie domova, súkromia a rodinného života. Slovenská ústava tiež konštatuje, že každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Odporúčanie súdu, aby sa obec spolu s majiteľmi pozemkov pousilovala namiesto búrania vyrovnať pozemky a stavby, je v praxi nerealizovateľné; obyvatelia nelegálne postavených chatrčí o odkup pozemkov neprejavili záujem a samotné zlegalizovanie tamojších stavieb je nereálne. Obec sa proti rozhodnutiu súdu odvolala. Spor sa s vysokou pravdepodobnosťou skončí na ústavnom súde.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
