Rozpočtová zodpovednosť politikov absentuje

 Ivan KRAJČOVIČ ‒ Foto: internet, zdroj: Shutterstock

V záplave iných informácií akosi zanikol oznam, že dlh Slovenska sa môže o dva roky priblížiť k sedemdesiatim percentám hrubého domáceho produktu. V porovnaní so Spojenými štátmi americkými, kde je dlh HDP približne stodvadsaťjeden percent, sa to zdá smiešny údaj. Tieto dve ekonomiky však nemožno porovnávať, navyše to znamená, že USA sú závislé od ochoty iných krajín požičiavať im peniaze. A zvyšovať ďalej svoj dlh.

Na Slovensku máme od roka 2012 Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá každoročne na konci augusta hodnotí hospodárenie štátu, posudzuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a dodržiavanie zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vypracúva analýzy udržateľnosti, posudzuje legislatívu, sleduje riziká pre verejné financie, hodnotí výšku rozpočtu, dlhu a plnenie pravidiel spojených so štátnym rozpočtom. Má teda za cieľ hodnotiť transparentnosť a efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami. To je však asi tak všetko, čo môže. Legislatívne páky na stopku finančného šafárenia vlády a jednotlivých ministrov nemá, hoci je jej existencia zakotvená aj v Ústave SR. Podobne to vyzerá aj v iných krajinách sveta. V USA majú zriadený Congressional Budget Office a napriek tomu sa dlh tejto najväčšej ekonomiky sveta zvýšil v prepočte na astronomických tridsaťtri biliónov eur.

• ROZPOČTÁRI VARUJÚ

Podľa údajov stránky Cena štátu je aktuálny dlh Slovenska skoro 85 miliárd eur, čo znamená, že na každého občana to vychádza približne 16-tisíc eur. Príčina je jednoduchá. Inštitúcie štátu a územnej správy utratia viac, ako vyberú od občanov na daniach alebo získajú za predaj majetku. Deficit, ktorý takto vznikne, vláda vykrýva peniazmi získanými za predaj dlhopisov alebo zvýšením daní. Problém je v tom, že na vyrovnaný rozpočet by štát musel zvýšiť daň z pridanej hodnoty o 13 percent. Na existujúcom dlhu má najväčší podiel vláda, ktorá je zodpovedná za viac ako 95 percent dlhov štátu.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že ďalšia vláda o dva roky by sa musela popasovať s dlhom 70 percent. Štát však naďalej utráca a konsolidačné opatrenia nenaplnili štátnu pokladnicu ani predstavy. Za posledný kvartál minulého roka sa domáci dlh zvýšil o pol miliardy eur. Už teraz je vo výške 62,3 percenta, teda viac ako to dovoľuje zákon.

• NEDOSTATOČNÉ VÝNOSY

V tejto situácii sa štát rozhodol, že si požičia peniaze od občanov. Opäť chce spustiť predaj štátnych dlhopisov, navnadený tým, že v minulom roku sa vypredali za tri dni. Vtedy cenné papiere nazvané Investor a Patriot ponúkli ročné výnosy na úrovni tri percentá pri dvojročnej splatnosti až tri celé tri percenta pri splatnosti na štyri roky s celkovým objemom oboch emisií pol miliardy eur, ktorý bol prekročený. Predaj nových dlhopisov je naplánovaný od 2. do 20. marca 2026. K dispozícii budú dva dlhopisy – Investor II so splatnosťou dva roky a výnosom 2,7 percenta a Patriot II so splatnosťou štyri roky a výnosom tri percentá. Lenže tento výnos nepokryje ani infláciu, ktorá sa tento rok očakáva. Štatistický úrad SR v januári tohto roka potvrdil, že kritérium inflácie meranej indexom spotrebiteľských cien za rok 2025 oproti minulému roku dosiahlo štyri percentá. Rovnaké čísla odhadla aj Národná banka Slovenska.

Už v novembri minulého roka medziročná inflácia dosiahla úroveň 3,7 percenta. Iste, produkt je určený pre konzervatívnych sporiteľov, ale ak je návratnosť mínusová, obyvatelia by sa mali zaujímať aj o rizikovejšie dlhopisy. Privat banka už emitovala dlhopisy na sedem rokov s úrokom nad šesť percent. Zaujímavý je aj vývoj ceny zlata. Trójska unca, teda asi tridsaťjeden gramov, sa  pohybovala v januári 2026 na úrovni 5 300 dolárov. Vo februári 2025 sa cena trójskej unce pohybovala na úrovni približne 2 700 dolárov, čo znamená, že cena zlata za rok stúpla o sto percent.

• NIELEN FICO

Opozícia a koalícia sa vzájomne obviňujú, kto za zvýšený dlh Slovenska môže. Najčastejšie sa spomínajú vlády Roberta Fica, pretože boli pri kormidle štátu najdlhšie. Podľa Štatistického úradu SR prvá vláda Roberta Fica zdedila dlh verejnej správy na úrovni 31,5 percenta HDP, vláde Ivety Radičovej ho v roku 2010 odovzdávala vo výške 40,65 percenta a v roku 2012 ju preberala od nej vo výške 51,6 percenta. Od marca 2020 do mája 2023 za vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera sa dlh zvýšil  na 58,4 a v roku 2021 na 60,2 percenta HDP. V roku 2022 bol štátny dlh Slovenska  57,7 percenta.