EKONOMIKA
Nulové hospodárenie s verejnými financiami sa vzdialilo. Štátny rozpočet je najvyšší finančný plán štátu, schválenie ktorého v parlamente na príslušný kalendárny rok má charakter zákona. Cez jeho príjmovú a výdavkovú stránku sa presadzuje hospodárska politika vlády, a preto nečudo, že nielen tohtoročný odpočet hospodárenia, ktorý nedopadne tak, ako parlament vlani schválil, ale najmä zostavenie a schválenie budúcoročného rozpočtu sa stáva v poslednom roku vládnutia terajšej koaličnej vlády predmetom politického hašterenia.
Najprv treba povedať, že navrhnúť na tento rok vyrovnaný štátny rozpočet nebolo od terajšej vlády to najprezieravejšie riešenie. O výraznom zvyšovaní platov v štátnej a vo verejnej správe sa vopred vedelo, minimálna mzda a príplatky sa netýkajú len súkromných firiem, ale aj zamestnancov v ostatných sektoroch hospodárstva platených z verejných financií, zvlášť v zdravotníctve. Keď k tomu pripočítame individuálne záujmy jednotlivých vládnych koaličných strán a ambíciu „prihriať si polievočku“ na volebnú kortešačku, dalo sa pri zhoršovaní vonkajších hospodárskych trendov predvídať, že v tomto roku vyrovnaný štátny rozpočet nebude. Jeho deficit zrejme preskočí miliardu eur, a aký bude jeho podiel na HDP, závisí od poklesu z prognózovaných vyše štyroch percent na začiatku roka na očakávaných 2,5 percenta na konci roka. Podľa ubezpečení odborníkov však nebude vyšší ako jedno percento k HDP, čo v rámci štátov EÚ je najmenej.
■ MENEJ PRÍJMOV
Štátny rozpočet v podobe, ako jeho príjmovú a výdavkovú štruktúru navrhla vláda, vyvolal najmä medzi zamestnávateľmi negatívne reakcie. S jeho obsahom nesúhlasia z viacerých dôvodov. Pre pokles výkonnosti ekonomiky v budúcom roku budú nižšie doplatky daní právnických osôb, v niektorých prípadoch bude štát zaplatené dane dokonca vracať. Zároveň sa pre pokles ich tohtoročného zisku budú v budúcom roku platiť nižšie daňové preddavky, čo všetko bude mať vplyv na príjmovú stránku štátneho rozpočtu. Navyše pri spomalení našej ekonomiky treba počítať s nižším nárastom miezd zamestnancov, dokonca sa môže zvýšiť aj nezamestnanosť, čo bude mať vplyv na domácu spotrebu, a teda aj na nižšiu daň z pridanej hodnoty, ktorá predstavuje najvyšší príjem do štátneho rozpočtu. Pritom vláda v budúcom roku počíta so zvyšovaním rozpočtových výdavkov najmä na školstvo a zdravotníctvo, ako aj na celý rad už schválených sociálnych balíčkov, čo na pokles ročného deficitu verejných financií a kumulatívneho deficitu verejného dlhu tak, ako to vláda v budúcoročnom štátnom rozpočte deklarovala, nevyzerá. Predpokladáme ale, že vláda pri spravovaní verejných financií bude pamätať aj na následky prekročenia sankčných pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktoré sa jej bytostne dotýkajú.
■ RIZIKÁ V ROZPOČTE
Problémom deficitného hospodárenia s verejnými rozpočtami nie sú len ich príjmy a výdaje, ale aj nárast alebo pokles ukazovateľa HDP, ku ktorému sa deficity percentuálne porovnajú. Z hľadiska ich poklesu je dôležité, aby HDP rástol rýchlejšie ako deficity, čo sa nám v tomto roku určite nepodarí, a ani v nasledujúcich dvoch troch rokoch. V porovnaní s niektorými členskými krajinami Únie sme však z hľadiska deficitného hospodárenie na tom dobre, keďže vo Francúzsku alebo Nemecku presahujú deficity vyše päťdesiat percent HDP a v Taliansku okolo stotridsať percent.
Pozrime sa teda na riziká budúcoročného štátneho rozpočtu. Všetky parlamentné aj neparlamentné politické strany najviac kritizujú naše zdravotníctvo a školstvo, preto vláda navrhuje najvyššie zvýšenie ich rozpočtových príjmov. Preto sa pozornosť verejnosti zrejme sústredí na to, ako sa aj zvýši úroveň absolventov škôl, keďže v posledných rokoch obsadzujú v porovnaní s rovesníkmi v okolitých štátoch najspodnejšie priečky, či naďalej budeme dorovnávať stratové hospodárenie najmä univerzitných a fakultných nemocníc napriek tomu, že sa opakovane hovorí o úsporách na liekoch a zdravotníckych pomôckach. V rozpočte treba počítať s presunom peňazí do Sociálnej poisťovne na dôchodky, viac pošleme do Európskeho stabilizačného mechanizmu, keďže nám končí doterajšia výnimka, a navyše mínusom budú aj spomínané sociálne balíčky. V budúcom roku si budeme musieť požičať vyše päť miliárd eur, z ktorých polovica pôjde na deficit a druhá polovica na splátky doterajšieho dlhu. Pokiaľ požičané peniaze sa budú investovať, a teda budú prinášať rast HDP, a nie sa „prejedávať“, sú pri terajších nízkych úrokoch pre krajinu stále výhodné.
Róbert HÖLCZ – Kresba: Ľubomír KOTRHA
