Vynikal rešpektom a presvedčivou argumentáciou
Jozef ĎURIŠ ‒ Foto: archív SNN
Je málo ľudí, ktorí majú dar od prírody ovládať niekoľko povolaní na špičkovej úrovni. Ľudí, ktorí boli ochotní všetok svoj um a schopnosti zamerať na prospech svojej domoviny. K takýmto velikánom patrí Štefan JANŠÁK z Osuského, popredný slovenský archeológ, diplomat, stavebný odborník a spisovateľ (1886 – 1972)
Pochádzal z remeselnícko-roľníckej evanjelickej rodiny s úzkymi kultúrnymi a jazykovými väzbami na Česko a Moravu. Ako chlapec pásaval husi a dobytok gazdom. Mal to šťastie, že jeho staršia sestra slúžila u senického právnika Štefana Fajnora, ktorý pri návšteve ich rodiny pobadal nevídané Štefanovo nadanie. Keďže chlapcovi rodičia nemali peňazí nazvyš a nepomýšľali na to, že pôjde ďalej do škôl, presvedčil ich, aby ho dali na štúdiá s tým, že mu bude finančne pomáhať. Zabezpečil mu prijatie na reálne gymnázium v Hodoníne a odkázal ho na priateľov, ktorí chlapcovi tiež finančne pomáhali. Po maturite na gymnáziu pokračoval vo vzdelávaní sa na Vysokej technickej škole v Brne, ktorú ukončil v roku 1914. Pre chorobu ho neodviedli do vojska a ostal pracovať na brnianskej technike ako asistent.
■ ČERNOVSKÉ DOZVUKY
Už ako dvadsaťjedenročný publikoval v Ľudových novinách články o tragédii v Černovej, ktoré štátny prokurátor vyhodnotil ako poburovanie proti uhorskému štátu. Janšáka za to väznili osem mesiacov. Úzko spolupracoval so svojím učiteľom a sponzorom Pavlom Blahom, poslancom uhorského snemu. Po prevrate v roku 1918 a vzniku Československej republiky si jeho schopnosti všimli poprední predstavitelia nového štátu v Prahe a využívali ich pri príprave Trianonskej mierovej zmluvy, kde ho poverili rokovaním za slovenskú delegáciu.
To preto, že on nebol len diplomat, ale aj odborník všestranne zameraný. On sám pešo vytýčil celú slovensko-maďarskú hranicu. Maďarská delegácia na rokovania v Trianone prišla s dokumentmi v dvoch vagónoch a slovenská delegácia s dokumentmi v dvoch kufríkoch. Janšák vynikal pri rokovaniach nielen bezchybnou francúzštinou, ale najmä úžasným rešpektom a presvedčivosťou argumentov. Preto bol pri poslednom rozhodujúcom rokovaní s maďarskou delegáciou určený ako hlavný vyjednávač slovenskej delegácie, ktorá vyústila podpismi 4. júna 1920 v zámku Trianon v Paríži.
■ VO VYSOKEJ POLITIKE
Po prevrate sa zapojil do politickej činnosti už za krátkeho trvania skalickej vlády. Vzápätí ho vymenovali za referenta pre verejné práce na Šrobárovom ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. Počas medzivojnového obdobia zastával rôzne významné funkcie. Bol predsedom Spolku československých inžinierov na Slovensku, členom predsedníctva Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave a Zväzu slovenských priemyselníkov.
Bol povereníkom SNR a pomáhal pri obnove vojnou zničeného Slovenska. Patrí k zakladateľom slovenskej archeológie, zanechal množstvo archeologických nálezov. Jeho zbierka obsidiánov patrí k najväčšej v strednej Európe a je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine. Na sklonku života pôsobil ako vedec a pedagóg. Zomrel na následky ťažkej choroby a je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
V roku 1930 sa stal rytierom a v roku 1934 dôstojníkom francúzskej Čestnej légie. V roku 1947 mu Univerzita Komenského v Bratislave udelila titul Dr. h. c. za zásluhy na rozvoji slovenskej archeológie. V roku 1991 mu in memoriam udelili Rad T. G. Masaryka III. triedy. Slovenská televízia o ňom nakrútila v roku 1999 dokumentárny film v cykle Historická panoráma. Jeho dielo reprezentuje osemnásť knižných titulov. Je medzi nimi i Mierová zmluva s Maďarmi a publikácie Niekoľko poznámok na maďarské požiadavky ( 1920) a Vstup Slovenska medzi slobodné národy Európy. Okrem týchto titulov opísal prežité detstvo v Osuskom v románoch Boli časy, boli… a Posledný suplikant.
■ SPOMIENKA NA DIPLOMATA
Aktívni ľudia v Brezovej pod Bradlom zorganizovali pri príležitosti stého výročia Trianonskej mierovej zmluvy konferenciu, na ktorej sa okrem iných zúčastnil aj historik z Historického ústavu SR Michal Kšiňan, ktorý v obsiahlom vystúpení priblížil prítomným udalosti Trianonskej konferencie a ich aktérov. Pútavo priblížil výrazné zásluhy Štefana Janšáka o vznik Československej republiky. Je prirodzené, že ak by nebola vznikla ČSR, nebola by vznikla ani Slovenská republika.
