Spomienka na Antona Bernoláka

Text a foto: Helena RUSNÁKOVÁ

 V nedeľu 18. januára sa niekoľko desiatok Novozámčanov stretlo  pri soche Antona Bernoláka, stojacej na Hlavnom námestí. Pri príležitosti 213. výročia jeho úmrtia si pripomenuli život a prácu jedného z velikánov slovenského národa, ktorého posledné roky života sa spájajú s Novými Zámkami.  Súčasne so spomienkovou slávnosťou sa konala aj oslava 33. výročia vzniku Slovenskej republiky.

Po zaspievaní hymny v podaní Vokálneho zboru ENTHEA odznel slávnostný príhovor poslanca MsZ Norberta Kádeka, ktorý prítomným objasnil význam vzniku Slovenskej republiky.  Život a dielo Antona Bernoláka priblížila predsedníčka MO Matice slovenskej Miroslava Valovičová. Následne predstavitelia mesta, riaditelia kultúrno-spoločenských organizácií, členovia Jednoty dôchodcov a riaditelia materských škôl a základných škôl položili vence vďaky k soche Antona Bernoláka.  Organizátormi podujatia boli Mesto Nové Zámky, MO Matice slovenskej a Knižnica Antona Bernoláka.

• BERNOLÁK V ZÁMKOCH

Anton Bernolák prišiel do Nových Zámkov roku 1797. Stalo sa tak na základe konkurzu na uprázdnenú faru v Nových Zámkoch v apríli 1797. O miesto sa uchádzalo vyše tridsať uchádzačov. Do nového úradu nastúpil 3. mája. Neskôr, 5. mája, ho vymenovali za okresného dekana. Do farského úradu nastúpil 1. júna. V čase Bernolákovho príchodu patrila fara a kostol k honosným stavbám mesta, ale niektoré časti budov boli zanedbané. Preto jednou z jeho prvých úloh bola oprava budov a usporiadanie farského hospodárstva. Stalo sa to v rokoch 1797 ‒ 1801. Do starostlivosti farského úradu patrili štyri mestské kaplnky. Povinnosťou farára bolo slúžiť v nich omše na výročie zasvätenia. Boli to kaplnka Najsvätejšej Trojice, kaplnka Panny Márie, kaplnka sv. Anny, sv. Kríža. Okrem toho farárovi patrila aj duchovná starostlivosť o chudobince.

• OSOBNÉ ZÁUJMY

K úradným povinnostiam, ktoré si vyžadovali časté cesty po rozsiahlom území dekanátu, treba pripočítať aj Bernolákove osobné záujmy. Ich jadro tvorila jazykovedná práca a činnosť v Slovenskom učenom tovarišstve.  V roku 1810 Nové Zámky postihol ničivý požiar. Zachvátil kostol aj faru. Požiar spôsobil veľké škody na oboch budovách a na celom hospodárskom dvore. Zničil takmer celý Bernolákov osobný majetok: zemiansky armáles, rukopisy, tlače a predmety osobnej potreby. Náhla smrť, ktorej 213. výročie bolo 15. januára, ukončila jeho život poznačený nezhodami s mestom, mestskou radou a rodinnými problémami. Pochovali ho bez toho, aby o dátume pohrebu vedeli jeho najbližší spolupracovníci. V roku 1890, po zrušení cintorína, dal farár Ján Fabián pozostatky Bernoláka pochovať pri Kaplnke Svätej Trojice.