Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Rím 20. augusta (TASR) – Grécky maratón sa v pondelok končí a to by v ideálnom prípade malo znamenať aj koniec dlhovej krízy v eurozóne, keby nebolo Talianska. A tiež nepríjemného pocitu, že po tom všetkom, čím si eurozóna prešla, jej mena stále nie je dostatočne pevná.
Úrady Európskej únie (EÚ) budú oslavovať ako víťazstvo ukončenie záchrany Grécka po osemročnej dráme, ktorá vyvolala paniku na trhoch ohľadne dlhov ďalších krajín. Kríza sa z Grécka rozšírila aj do Írska a Portugalska a neskôr na Cyprus. S problémami zápasil aj španielsky bankový sektor.
Všetky spomínané krajiny sa dostali z problémov a ich ekonomiky expandujú. Aj ekonomika Grécka začala znovu rásť, hoci k úplnému zotaveniu má ešte ďaleko. Napriek mnohým predpovediam Grécko nakoniec zostalo v eurozóne, a to vďaka silnej podpore verejnosti, ktorá si chcela ponechať spoločnú menu, dokonca aj počas jednej z najhlbších depresií hospodárstva v modernej dobe.
Medzitým francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a ostatní lídri EÚ diskutujú o ďalších krokoch na posilnenie menovej únie, ktorá od krízy prijala rad opatrení, aby zabránila jej opakovaniu.
Situácia v Taliansku však ukazuje, že to nestačí. Taliansky dlh a čerstvé slovné útoky politikov v Ríme na adresu EÚ vyvolali otrasy na trhoch a naznačujú, že prízrak destabilizujúceho úniku kapitálu z krajiny eurozóny by sa mohol vrátiť. Prvý test príde na jeseň, keď nová populistická vláda v Taliansku predloží rozpočet a vysvetlí, ako bude platiť nákladné sľuby voličom.
