Držiteľ Nobelovej ceny za mier v roku 2018 konžský gynekológ Denis Mukwege. Foto: TASR/AP
Oslo 5. októbra (TASR) – Nobelovu cenu za mier získali v roku 2018 konžský gynekológ Denis Mukwege a iracká jezídka Nadia Muradová. Oznámil to v piatok v Osle nórsky Nobelov výbor, ktorý tento raz vyberal spomedzi 216 nominovaných osobností a 115 organizácií.
Dvojica tohtoročných laureátov bola ocenená za „úsilie smerujúce k tomu, aby sa sexuálne násilie prestalo používať ako zbraň vo vojnách a ozbrojených konfliktoch“.
Nadia Mudarová (25) je iracko-kurdská aktivistka menšiny jezídov. Sama trpela ako sexuálna otrokyňa extrémistov z takzvaného Islamského štátu (IS). Militanti jej zabili matku aj šesť bratov. Nakoniec sa jej podarilo zo severného Iraku utiecť a upriamiť svet na utrpenie, ktorému boli jezídi vystavení zo strany islamských radikálov.
Nostiteľka Nobelovej ceny za mier 2018, aktivistka za ľudské práva iracká jezídka Nadia Muradová. Foto: TASR/AP
Jezídi sú etnicko-náboženská menšina, ktorej príslušníci vyznávajú staroveké náboženstvo s prvkami zoroastrizmu, islamu, hinduizmu, kresťanstva, judaizmu či šamanstva.
Gynekológ Denis Mukwege (63) poskytuje zdravotnícku pomoc obetiam hromadného znásilňovania, ku ktorému dochádza v rámci ozbrojených konfliktov v Konžskej demokratickej republike (KDR). Spolu so svojimi kolegami pomohol už tisíckam žien v nemocnici, ktorú založil v roku 1999 v provincii Južné Kivu. Opakovane kritizuje KDR i ďalšie krajiny sveta, že nevyvíjajú dostatočné úsilie na boj proti sexuálnemu násiliu vo vojnách a na potrestanie páchateľov takýchto skutkov.
Nórsky Nobelov výbor nominácie nezverejňuje, avšak mnohé z nich prezradia samotní navrhovatelia. Medzi tohtoročnými nominovanými boli aj sýrske Biele prilby, ruské noviny Novaja gazeta, whistleblower Edwadrd Snowden a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
Vlaňajšiu Nobelovu cenu za mier udelili Medzinárodnej kampani za zákaz jadrových zbraní (ICAN) so sídlom v Ženeve. Predvlani toto prestížne ocenenie získal kolumbijský prezident Juan Manuel Santos.
Tohtoročná séria udeľovaní prestížnych Nobelových cien odštartovala v pondelok ohlásením laureátov ceny za fyziológiu alebo medicínu. V utorok vyhlásili držiteľov Nobelovej cenu za fyziku, v stredu za chémiu a v pondelok bude známy držiteľ ceny za ekonómiu. Cena za literatúru tento rok udelená nebude.
Súčasťou ocenenia v každej kategórii je finančná odmena vo výške deviatich miliónov švédskych korún (870.000 eur).
Ceny budú laureátom slávnostne odovzdané 10. decembra, na deň výročia smrti Alfreda Nobela. Väčšina z nich sa udeľuje vo švédskom hlavnom meste Štokholm. Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa udeľuje v nórskej metropole Oslo.
TASR v tejto súvislosti prináša kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901
1901 – Jean Henri Dunant (Švajčiarsko) a Frédéric Passy (Francúzsko)
1902 – Élie Ducommun a Charles Albert Gobat (obaja Švajčiarsko)
1903 – Sir William Randal Cremer (Veľká Británia)
1904 – Ústav medzinárodného práva – Institut de droit international (Gent – Belgicko)
1905 – Barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne
1906 – Theodore Roosevelt, 26. prezident USA – 1901-1909 (republikán)
1907 – Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko)
1908 – Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko)
1909 – Auguste Beernaert (Belgicko) a barón Paul Henri d’Estournelles de Constant (Francúzsko)
1910 – Stály medzinárodný výbor mieru (Bern, Švajčiarsko)
1911 – Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko)
1912 – Elihu Root (USA)
1913 – Henri la Fontaine (Belgicko)
1914 – 1916 – cena nebola udelená
1917 – Medzinárodný výbor Červeného kríža (Ženeva, Švajčiarsko)
1918 – cena nebola udelená
1919 – Thomas Woodrow Wilson, 28. prezident USA – 1913-1921 (demokrat)
1920 – Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko)
1921 – Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko)
1922 – Fridtjof Nansen (Nórsko)
1923 – cena nebola udelená
1924 – cena nebola udelená
1925 – sir Austen Chamberlain (Spojené kráľovstvo) a Charles Gates Dawes (USA)
1926 – Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko)
1927 – Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko)
1928 – cena nebola udelená
1929 – Frank Billings Kellogg (USA)
1930 – arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko)
1931 – Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA)
1932 – cena nebola udelená
1933 – sir Norman Angell (Spojené kráľovstvo)
1934 – Arthur Henderson (Spojené kráľovstvo)
1935 – Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár
1936 – Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou
1937 – lord Robert Cecil (Spojené kráľovstvo)
1938 – Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov (Ženeva, Švajčiarsko)
1939 – 1943 – cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1944 – Medzinárodný výbor Červeného kríža
1945 – Cordell Hull (USA)
1946 – Emily Greene Balchová (USA), prezidentka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu, a John Raleigt Mott (USA), prezident Svetovej aliancie mladých mužov kresťanskej asociácie
1947 – Koncil spoločnosti priateľov (kvakeri) – Friends Service Council (Spojené kráľovstvo) a Komisia Americkej spoločnosti priateľov (kvakeri) – American Friends Service Committee (Washington, DC – USA)
1948 – cena nebola udelená. (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1949 – lord John Boyd-Orr (Spojené kráľovstvo)
1950 – Ralph Bunche (USA), profesor Harvardovej univerzity, výkonný vyjednávač v Palestíne
1951 – Léon Jouhaux (Francúzsko)
1952 – Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkej krajine Gabon
1953 – George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu
1954 – Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko).
1955 – cena nebola udelená
1956 – cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1957 – Lester Bowles Pearson (Kanada)
1958 – Georges Pire (Belgicko)
1959 – Philip Noel-Baker (Spojené kráľovstvo)
1960 – Albert Lutuli (Juhoafrická republika), predseda Afrického národného kongresu
1961 – Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov, in memoriam.
1962 – Linus Carl Pauling (USA)
1963 – Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko)
1964 – Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva
1965 – Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF)
1966 – cena nebola udelená
1967 – cena nebola udelená (finančná odmena bola vložená z jednej tretiny do spoločného fondu Nobelových cien, z dvoch tretín do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier)
1968 – René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva
1969 – Medzinárodná organizácia práce (ILO)
1970 – Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného centra pre šľachtenie kukurice a pšenice
1971 – Willy Brandt, západonemecký kancelár, iniciátor zbližovania Nemeckej spolkovej republiky s Nemeckou demokratickou republikou a ostatnými krajinami tzv. východného bloku
1972 – cena nebola udelená
1973 – minister zahraničných vecí USA Henry A. Kissinger a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname
1974 – Seán Mac Bride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International, a Eisaku Sato (Japonsko), predseda japonskej vlády
1975 – Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik
1976 – Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Spojené kráľovstvo), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku.
1977 – organizácia Amnesty International (Spojené kráľovstvo)
1978 – Egyptský prezident Anwar Sadat a izraelský premiér Menachem Begin, Izraela, mieroví vyjednávači
1979 – matka Tereza (India), misionárka z indickej Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií
1980 – Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv
1981 – Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov
1982 – Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati
1983 – Lech Walesa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv
1984 – Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu
1985 – Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne so sídlom v Bostone (USA)
1986 – Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust
1987 – Oscar Arias Sánchez, prezident Kostariky
1988 – Mierové sily OSN
1989 – Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma (Tibet, po jeho okupácii Čínou v roku 1950 emigroval do Indie), tibetský duchovný vodca
1990 – Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR
1991 – Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície
1992 – Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov
1993 – Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu, a Frederik Willem de Klerk (obaja Juhoafrická republika), prezident JAR
1994 – Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela
1995 – Josef Rotblat (Spojené kráľovstvo) a Pugwashská konferencia (Kanada)
1996 – biskup Carlos Filipe Ximenes Belo a opozičný vodca José Ramos-Horta (obaja Východný Timor)
1997 – Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín – ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA)
1998 – John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP), a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko)
1999 – Lekári bez hraníc (Švajčiarsko)
2000 – Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky
2001 – Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN
2002 – Jimmy Carter, 39. prezident USA v rokoch 1977-1981 (demokrat)
2003 – Širin Ebadiová (Irán), právnička
2004 – Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka
2005 – Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE
2006 – ekonóm Muhammad Júnus (Bangladéš) a banka Grameen (Bangladéš)
2007 – Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident
2008 – Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač
2009 – Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat)
2010 – Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik
2011 – libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová
2012 – Európska únia za svoju dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru
2013 – Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) za svoje rozsiahle úsilie o likvidáciu chemických zbraní
2014 – Indický bojovník za práva detí Kailash Satyarthi a pakistanská aktivistka za vzdelávanie dievčat Malála Júsafzajová
2015 – Kvarteto pre národný dialóg v Tunisku
2016 – Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos
2017 – Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN)
