Bratislava 21. marca (TASR) - Na základe vlaňajších inšpekcií podala hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová na ministerstvo školstva dva návrhy na vyradenie školy zo siete škôl a školských zariadení a štyri návrhy na odvolanie riaditeľa školy. Vyplýva to zo Správy o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v školskom roku 2017/2018, ktorou sa vo štvrtok bude zaoberať parlamentný školský výbor.
Ako o tom informovalo ministerstvo školstva, na základe podnetu inšpekcie vyradilo zo siete škôl a školských zariadení Elokované pracovisko Dargovských hrdinov 71 Sečovce ako súčasť Spojenej školy Zimná 96 Dobšiná v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. "Vzhľadom na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave priznal na základe správnej žaloby rozhodnutiu o vyradení uvedeného elokovaného pracoviska odkladný účinok, rozhodnutie nie je k dnešnému dňu právoplatné," uvádza rezort. Druhou vyradenou školou je Súkromná základná škola Magurská 16 Banská Bystrica v zriaďovateľskej pôsobnosti fyzickej osoby. Rozhodnutie o vyradení tejto školy zo siete je právoplatné.
Správa sa venuje aj kontrole záverečných skúšok v systéme duálneho vzdelávania. „Inšpekcia zachytila prekvapivé zistenia, a to že žiaci v duálnom vzdelávaní nie sú signifikantne lepší ako žiaci, ktorí odborný výcvik realizovali na základe zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania na pracovisku zamestnávateľa," konštatuje ministerstvo.
Ďalšou témou správy je predčasné ukončovanie povinnej školskej dochádzky žiakov a skoré opúšťanie školského systému v dôsledku opakovaní ročníka. Ministerstvo ich chce riešiť od budúceho roka zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole pre každé dieťa jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Pomôcť má aj zmena legislatívy, na základe ktorej bude môcť žiak na prvom stupni ZŠ opakovať jeden ročník iba raz a na druhom stupni maximálne dvakrát.
Správa Štátnej školskej inšpekcie označila za slabú stránku ochrany pred sociálno-patologickými javmi takmer v 40 percentách škôl absenciu monitorovania zmien v správaní žiakov alebo odhaľovania príznakov šikanovania či iných negatívnych prejavov. Z dotazníkov zadaných žiakom piateho až ôsmeho ročníka vyplynulo, že sa šikanovanie vyskytovalo v školách v rôznych podobách. Viac ako tretina respondentov bola jeden alebo viackrát svedkom šikanovania a takmer pätina bola obeťou šikanovania. Negatívne bolo aj zistenie, že učitelia nezapájali do riešenia výchovných problémov kolektívy tried.
Naopak, pozitívna je skutočnosť, že vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a marginalizovaných rómskych komunít, ako aj žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňovalo najmä v bežných triedach hlavného vzdelávacieho prúdu.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR