Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Bratislava 20. apríla (TASR) – Epidémia obezity vyvoláva tlak na zdravotný systém aj na vznik politických riešení. Jedným z nich je aj takzvaná „daň z cukru“, ktorú v uplynulých rokoch zaviedli vo viacerých štátoch sveta. Na Slovensku narástla miera obezity za posledných 35 rokov na dvojnásobok a diskutuje sa predovšetkým o zdanení sladených nápojov. Túto daň odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ako efektívny nástroj na zníženie spotreby cukru a pomoc pri riešení neprenosných chorôb.
V januári 2019 prišiel s analýzou o tejto téme Inštitút finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií (MF) SR. „V susednom Maďarsku majú daň na nezdravé potraviny a nápoje zavedenú od roku 2011. Podľa prvého hodnotenia efektov tejto dane asi 40 percent dotknutých výrobcov znížilo (28 percent) alebo odstránilo (12 percent) nezdravé ingrediencie z výrobkov,“ uviedol tlačový odbor MF SR. Predaj zdaňovaných nezdravých potravín v Maďarsku klesol v priemere o 27 percent a ich ceny vzrástli v priemere o 29 percent.
Podľa IFP je na účinnosť dane kľúčové najmä nastavenie výšky sadzby. „Vhodne navrhnutá daň na sladené nápoje môže zabezpečiť zníženie ich spotreby, najmä ak sa ich konečná cena zvýši najmenej o 20 percent,“ tvrdí inštitút na základe údajov z WHO. Nižšia sadzba dane môže plniť informatívnu funkciu, ktorá má význam v snahe znížiť spotrebu, väčšiu mieru rozhodovania však ponecháva na spotrebiteľa.
Snaha riešiť zdravotné problémy len ako dôsledky spotreby cukru však podľa publikácie Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Trpká daň z cukru naráža na faktické, logické aj morálne prekážky.
INESS zistil, že spotreba stolového cukru v rokoch 1995 až 2017 na Slovensku stagnovala. Odhaduje, že v spotrebe cukrov hrali rastúcu úlohu sladené nápoje, tento trend sa však okolo roku 2007 otočil a podiel nápojov na spotrebe cukrov klesá.
„Zavedenie dane z cukru podľa teoretických modelov aj praktických skúseností vedie len k veľmi malému zníženiu spotreby cukru a prakticky nulovej odozve v priemernej hodnote BMI obyvateľov,“ tvrdia Martin Vlachynský a Radovan Ďurana z INESS. Dosahovanie dobrého zdravotného stavu podľa nich závisí od každodenných rozhodnutí človeka o jedle, od stresu, fyzickej aktivity, vzťahov, pobytu v určitom prostredí a tiež od počtu prijatých kalórií. „Nemožno očakávať zmenu pomocou jedného jednoduchého opatrenia, ako je daň na jednu zo zložiek nevyváženej stravy,“ uviedli.
Podľa nich hrozí, že daň z cukru nebude napĺňať svoj cieľ, ale stane sa len ďalšou položkou ťahajúcou peniaze z vreciek spotrebiteľov. Doplnili, že napriek formálnej existencii akčného plánu boja proti obezite na Slovensku chýba komplexný prístup k tejto problematike.
INESS navrhuje neotvárať diskusiu o samotnej dani z cukru, ale o obezite všeobecne, predstaviť prepracovaný plán boja proti obezite s merateľnými cieľmi a zamerať pozornosť na komplexnú starostlivosť o obéznych v slovenskom zdravotníckom systéme. Inštitút tiež odporúča intenzívnejšie zapojiť zdravotné poisťovne. Napríklad umožniť poisťovniam finančne motivovať tých poistencov, ktorí aktívne zlepšujú alebo udržiavajú svoj zdravotný stav.
Potrebu celospoločenskej diskusie o obezite zdôrazňuje aj Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. „Ministerstvo plánuje v súvislosti s účasťou Slovenska v projekte WHO Európska iniciatíva dohľadu nad obezitou detí (COSI) prípravu národného workshopu o detskej obezite, čo môže byť začiatkom takej širokej diskusie,“ povedala hovorkyňa MZ SR Zuzana Eliášová. Rezort zdravotníctva má podľa nej aj v rámci Národného akčného plánu v prevencii obezity na roky 2015 – 2025 štyri priority. Sú to podpora dojčenia, podpora zdravšieho prostredia v školách, obmedzenie marketingu a vystavenia detí reklamám na jedlo a nápoje s vysokým obsahom tukov, cukrov a soli a tiež podpora fyzickej aktivity a zdravej výživy.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR