Živnostníci nebudú obeťou konsolidačných zmien
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Zo sedemdesiatich deviatich koaličných poslancov za predložený návrh konsolidačných opatrení v Národnej rade SR hlasovali všetci bez jedného, zatiaľ čo opoziční „zástupcovia ľudu“ do jedného opustili hlasovaciu miestnosť. Vládni teda pochopili, že prípadným neschválením by koaličná vláda mohla spravovať veci verejné len na základe vyrovnaného štátneho rozpočtu s výrazným negatívnym dosahom na životnú úroveň občanov, podnikanie fyzických a právnických osôb. Tí druhí po oznámení dvadsiatich dvoch konsolidačných opatrení s očakávanou úsporou verejných financií 2,7 miliardy eur sa zamerali najmä na kritiku, že konsolidácia sa viac dotkne príjmovej stránky štátneho rozpočtu, teda občanov a podnikateľov, a menej výdavkovej stránky štátneho rozpočtu.
Opozícia namietala, že prípadnou realizáciou spomínaných opatrení nedôjde k zásadným štrukturálnym zmenám vo fungovaní štátneho a verejného sektora. S potrebou konsolidovať okrem opozície súhlasia aj všetci v nej „dotknutí“. Pokiaľ ide o vyčísľovanie nižších príjmov a vyšších výdavkov, ako aj s predikciou zhoršenia podnikateľského prostredia treba povedať, že nie konsolidácia, ale najmä geopolitická situácia vyvolaná exekutívnymi príkazmi amerického prezidenta Donalda Trumpa, tiež vojnovými konfliktmi na viacerých miestach zemegule zosunú na Slovensku hospodársky rast pod percento HDP a zároveň zvýšia nezamestnanosť.
■ DOSAH NA ĽUDÍ
Aké sú teda už schválené opatrenia v konsolidačnom balíku, ktoré opozícia, ale aj bezprostredne zasiahnutí označili za takmer „životu nebezpečné“? Pokiaľ ide o živnostníkov, podobne ako všetkých zamestnancov sa ich dotkne zvýšenie odvodu do zdravotnej poisťovne o jedno percento ‒ z doterajších štyroch na päť percent. Povinné minimálne sociálne odvody, platené doteraz vo výške 50 percent priemernej mzdy v hospodárstve, sa zvyšujú na 60 percent, čo bude mesačne okolo 81 eur viac.
Novému živnostníkovi sa skracujú doterajšie „odvodové prázdniny“ z 12 na 5 mesiacov, od šiesteho mesiaca bude musieť sociálne odvody platiť. Aj pre nich platí predĺženie obdobia vyplácania práceneschopnosti z doterajších 10 na 14 dní. Vyššie sociálne odvody vraj zvýšia budúci dôchodok o 13 percent, keďže doteraz poniektorí z nich poberali len minimálny dôchodok, alebo aj menej, čo sa muselo dorovnať zo Sociálnej poisťovne.
Vyššie náklady spojené s podnikaním živnostníka sa podľa všetkého premietnu do vyššej ceny ich práce, ale na druhej strane treba počítať aj s vyšším únikmi platieb na „ruku“. Najväčší problém tak bude mať živnostník s nižším príjmom. Ubudne z kategórie „nútený fiktívny živnostník“, kde sa počíta s poklesom ich počtu aj novou úpravou definície závislej práce. Treba však rátať s tým , že poniektorí sa rozhodnú aj pre zmenu formy podnikania na s. r. o. Pre živnostníka bude platiť tiež to čo pre ostatných podnikateľov, pokiaľ ide o autá na súkromné používanie, keď z DPH si bude môcť odpočítať namiesto doterajších 80 už len 50 percent, a týka sa to nielen kúpy auta, ale aj nákladov na jeho prevádzku.
■ ZMRAZOVANIE PLATOV
Nielen opozícii sa „nepáči“, že už prvé dva konsolidačné balíky nemali nijaké opatrenia na výdavkovej strane štátneho rozpočtu. Pri prvej prezentácii tretieho balíka sme sa od ministra financií dozvedeli, že sa síce počíta s úsporou na úrovni jednej miliardy. V tom je započítaných aj 480 miliónov eur na dotácie energií pre 90 percent domácností z európskych peňazí, čo však ešte všetky členské štáty neodsúhlasili. Opatrenia však nemajú oporu v doteraz platných zákonoch, navyše chýbajú personálne audity, a takto by sme mohli pokračovať.
Navyše Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ich ani nevie kvantifikovať a oprávnene hovorí, že chýba analýza rizík v prípade, že niektoré z nich deficit verejných financií ešte zhoršia. Na hlasnú kritiku predseda parlamentu Richard Raši, tiež aj predsedovia koaličných poslaneckých klubov informovali, že platy poslancov v parlamente, ktorých výška závisí len od priemerných miezd v hospodárstve, sa zmrazia, a tak s vyšším zdanením o 10 percent oproti bežným občanom budú ich mesačné príjmy o 220 eur nižšie. Či sa zníženie bude týkať aj príjmov členov vlády, zatiaľ nevieme.
■ ĎALŠIE ZMENY
Z ostatných opatrení v konsolidačnom balíku treba spomenúť znižovanie dávok v nezamestnanosti od 4 do 6 mesiaca o 10 percent každý mesiac, čo znamená, že štvrtý mesiac bude dávka krátená o 40 percent, piaty mesiac o 30 percent a šiesty mesiac o 10 percent. Dôchodky sa budú zvyšovať podľa percenta dôchodcovskej inflácie, ale 13. dôchodok vo výške 667,30 eura bude zmrazený nasledujúce tri roky. Mzdy zamestnancov vo verejnom sektore sa budúci rok nebudú zvyšovať, okrem miezd zdravotníkov a učiteľov.
Rušia sa tri dni pracovného pokoja ‒ a síce 8. máj, 15. september a 17. november, pritom obchody budú môcť byť otvorené väčšinu sviatkov, ale nebudú otvorené na Veľkonočný pondelok, ale ani 1. mája a 29. augusta. Vyššia DPH z 19 na 23 percent sa týka niektorých potravín s vyšším obsahom cukru a soli. Vyššie budú sadzby neživotného poistenia (z 8 na 10 percent). Koaličná vláda otvorene hovorí, že má v „talóne“ aj niektoré ďalšie opatrenia, ako zavedenie digitálnej dane, zdanenie aj obchodných reťazcov a možno aj poisťovní, s ktorými môže prísť budúcnosti.
