(4. 2. 1921 – 25. 1. 1981)
„Chcel by som písať o tom, čo sa stalo. Bojím sa však pátosu tragédie. A to je snáď dôvod – ak to tak smiem nazvať – môjho tragikomického nazerania. Zodpovedá to tiež povahe postáv, ktoré ma zaujímajú, ich životnému optimizmu, v ktorých je dosť miesta pre všetko, čo je ľudské.“ Tieto slová napísal pred vyše polstoročím prozaik, prekladateľ, scenárista, redaktor a pedagóg, rodák z Humenného, Ladislav Grosman. Staršie ročníky ho registrujú najmä ako autora literárnej predlohy a spoluscenáristu legendárneho filmu Obchod na korze, ktorý dostal ako prvý česko-slovenský dlhometrážny titul slávneho Oscara. Mladšie generácie už o ňom nevedia vôbec nič…
Narodil sa pred 105 rokmi a pochádzal z východoslovenskej židovskej famílie. Otec, garbiar, bol majiteľom malého obchodu s kožami. Rodičov a dvoch z piatich súrodencov stratil v priebehu nemeckého bombardovania vlaku s transportom na železničnej stanici v Ružomberka (1944). Za Slovenského štátu pracoval Grosman dva roky v tehelni v Humennom, potom narukoval do povinnej služby ako vojak bez zbrane. Dôsledkom nevydareného úteku (1941) bola internácia v tábore nútených prác neďaleko Banskej Bystrice, kde do vypuknutia SNP koncom augusta 1944 drel na výkopoch s krompáčom a lopatou, ako i na tabakových poliach. Mimoriadne ťažké chvíle po vojenskej porážke Povstania prežil v hlbokej ilegalite – ako rasovo prenasledovaný človek v neustálom strachu o holú existenciu.
Prvé mesiace po oslobodení strávil v rodnom Humennom, ktoré bolo preňho, povedané slovami manželky Edity Grosmanovej, „hlavným mestom sveta“. Maturitnou skúškou ukončil gymnaziálne štúdium a v septembri 1945 odišiel žiť do Prahy. Bezprostredne po invázii vojsk Varšavskej zmluvy na územie našej vlasti emigroval s rodinou v septembri 1968 do Izraela a zakotvil v Tel Avive. Od januára 1969 až do konca života pôsobil sprvu ako docent, od roku 1975 ako profesor dejín slovanských literatúr na Univerzite Bar-Ilan, kde vyučoval aj tvorivé písanie. Zároveň od roku 1979 prednášal scenáristiku na univerzite v Tel Avive.
Existenciálne ladené novely a poviedky Ladislava Grosmana reflektujú zložité osudy Židov na východnom Slovensku – najmä ich rasové perzekúcie za druhej svetovej vojny. Prozaické texty, odrážajúce tiež vplyvy chasidského folklóru a sionizmu, uverejňoval od roku 1955 v mnohých českých a slovenských literárnych a kultúrnych časopisoch. Spočiatku publikoval v slovenskom jazyku, od roku 1958 prevažne v češtine. Rozsahom neveľkým dielom sa začlenil do literárneho prúdu, ktorý od konca päťdesiatych rokov tematicky aktualizoval židovskú látku a jej univerzálny humanistický význam a odkaz (A. Lustig, L. Fuks a iní).
Väčšina Grosmanových próz čerpá z dôvernej znalosti histórie a zvykoslovia rodného kraja pod Vihorladom, ako i vycibrenej schopnosti kreatívne uplatniť v textoch nielen špecifický jazyk, spôsob myslenia a ritualizované konanie židovského etnika, ale i situačný a slovný humor, grotesknosť a tragikomiku. Autentické sprítomnenie ťaživého vojnového údelu Židov a epicky plastické zobrazenie osudov írečitých ľudských typov a zväčša bizarných konfliktných situácií dosiahli umelecký vrchol v novele Obchod na korze (1965) a titulnej poviedke zbierky Nevěsta (Nevesta, 1969). Obidve diela z vojnových čias rozvíjajú v dobových kulisách provinčného východoslovenského mestečka príbehy o zásadnom rozpore medzi túžbami, snami a ilúziami bezbranných pochabých ľudí a nemilosrdne vyčíňajúcou realitou.
Vedno s úspešným režisérskym tandemom Ján Kadár & Elmar Klos napísal Grosman podľa svojej novely Obchod na korze scenár k úspešnej rovnomennej 128 minútovej dlhometrážnej snímke. Akadémia filmových vied a umení v USA jej udelila najprestížnejšie ocenenie svetovej kinematografie. Dodnes ide o jediný celovečerný opus so slovenskými reáliami, ktorý získal Oscara. Stalo sa tak pred 60 rokmi – 18. apríla 1966. Apropo, dielo bolo zaradené do rebríčka 1001 filmov Stevena Schneidera, ktoré by ste mali vidieť pred smrťou. Titulné úlohy majstrovsky stvárnili poľská herečka Ida Kamińska (Rozália Lautmannová) a Jozef Kroner (Tóno Brtko). Žiaľ, skvostný film bol krátko po Grosmanovej a Kadárovej emigrácii (1968) zakázaný a odložený na dvadsať rokov do trezoru. Zaslúženú satisfakciu a uznanie získal doma až po Nežnej revolúcii.
Exilovou tvorbou spisovateľ rozšíril svoje literárne dielo o nové motívy, situácie, postavy i prostredia, kde zasadil dej rozprávania. Umelecky i ľudsky najpôsobivejšie ale opätovne vyznievajú poviedky a črty zrkadliace tragický židovský vojnový údel. Dominujú v nich zobrazenie archaického sveta, mysteriózna atmosféra a dojemné lyrické reminiscencie na zážitky z detských liet, prežité v milieu rázovitej židovskej komunity na východnom Slovensku. Konkrétne ide o zbierku poviedok Hlavou proti zdi (Hlavou proti múru, 1976 ). Detského hrdinu v hlavnej úlohe má autorova najrozsiahlejšia, posmrtne vydaná kniha Z pekla štěstí (Z pekla šťastie, 1994). Román stvárňuje vzrušujúci príbeh malého židovského chlapca, ktorý svoju cestu za existenčným prežitím vníma optikou poklesnutej literatúry – s iluzórnym pocitom veľkého dobrodružstva.
Keď spisovateľ v januári 1981 vo veku šesťdesiatpäť rokov zomrel (45. výročie), jeho odchod na večnosť formou dôstojného nekrológu reflektoval len časopis Čechov a Slovákov vo Švajčiarsku Zpravodaj. Domáce literárne a kultúrne periodiká o skone autora celosvetovo známeho Obchodu na korze buď povinne mlčali, alebo to ani nezaregistrovali…
Zásluhou Mariána a Anny Šimkuličovcov vyšla pred desiatimi rokmi v Humennom precízne spracovaná kniha s bohatou obrazovou dokumentáciou Zvečnené v slzách a pote tváre: Návrat rodáka Ladislava Grosmana (2016). Objavíme v nej i tieto slová tvorcovej manželky Edity: „Aj keď bol kdekoľvek, bol vlastne v Humennom. Často som ho pristihla, že plakal, keď písal. Bolo mu ťažko za tým, čo bolo. Viete, nie fyzicky, ale inak nútene odišiel z Humenného. Ale v duši ho nikdy neopustil.“ Priliehavejšia bodka za týmto medailónom hádam ani byť nemôže.
Text a foto: Peter CABADAJ
