Vianoce sú návraty, sú domov, sú sviatok ľudskosti

Už iba hodiny zostávajú do začiatku sviatku Vianoc. Ako je to vlastne s ich pôvodom? Spomínajú sa aj „saturnálie“…

Pôvod Vianoc je mnohovrstvový. Kresťanstvo ich pevne spojilo s narodením Ježiša Krista, no staršie vrstvy z predkresťanského obdobia nezmizli – len dostali nový význam. A na Slovensku zvlášť. Mnoho rodín dodržiava nádherné tradície, obrady a obyčaje, ktoré majú korene v pohanskom období. Rôzne formy obradovej mágie, keď dievčatá zisťovali, kedy sa vydajú, či zvyky prinášajúce do rodiny hojnosť ‒ šupinky pod obrusom, reťaz pod stolom a podobne, sú u nás našťastie stále prítomné. Dnešné Vianoce v sebe nesú rituály a nálady, ktoré sú staršie než samotný sviatok. Najdôležitejší je však príchod svetla, stíšenie, odpustenie.

Kresťania vidia vo Vianociach duchovný zrod, ale citlivo ich vnímajú aj „nekonfesijní“, teda vieru nepraktizujúci ľudia. Čím to je?

Vianoce sú jedinečným sviatkom, lebo v sebe spájajú náboženskú, rodinnú i hlboko ľudskú rovinu. Aj človek, ktorý vieru nepraktizuje, intuitívne cíti, že ide o čas zastavenia, bilancovania a hľadania ľudskosti. Motívy narodenia, svetla, pokoja a domova sú univerzálne – patria k základným archetypom kultúrneho dedičstva Európy. V skutočnosti sviatok nenesie iba teológiu, ale aj skúsenosť spoločenstva, návratu domov, odpustenia a nového začiatku.

Domy Matice slovenskej a Vianoce – ako si ich odkaz spolu s matičiarmi chcú pripomenúť?

Domy Matice slovenskej majú v regiónoch často nenahraditeľnú úlohu – spájajú tradície, komunitu aj pamäť miesta. V Komárne máme už sedemnásťročnú tradíciu, na ktorú sme veľmi hrdí: poslednú adventnú nedeľu pripravujeme slávnostný vianočný program a po ňom vonku rozdávame kapustnicu pre približne päťsto ľudí. Slovensko dnes potrebuje Maticu slovenskú omnoho viac, než si uvedomujeme – najmä pre jej široký záber, blízkosť k ľuďom a schopnosť citlivo počúvať svoj ľud.

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: SNN