Starostovanie je najmä zápas s kopou starostí

Vzťah k výtvarnému umeniu vás priviedol do najstaršieho spolku umelcov na Slovensku ‒ Umeleckej besedy slovenskej, ktorá už má úctyhodných stoštyri rokov.

Popri slovenčine a literatúre som na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove v rokoch 1972 – 1976 študoval aj výtvarnú výchovu a v roku 1984 som obhájil doktorát z dejín umenia. Aj keď vyše štyri desaťročia pracujem v médiách, môj vzťah k umeniu sa formoval paralelne s publicistikou o kultúrnom a výtvarnom dianí aj vlastnou tvorbou. Už v roku 1977 som mal v metropole Šariša prvú samostatnú autorskú výstavu. Poznal som osobne niekoľko generácií výtvarných umelcov. Hlboké priateľstvo ma spájalo s Tiborom Bartfayom. Za čias majstrov Teodora Baníka, Zdena Horeckého, Ignáca Kolčáka, Ondreja Bartka ma v roku 1994 prijali do UBS a už štrnásť rokov vediem toto najstaršie združenie umelcov na Slovensku, čo je podľa všetkého asi historicky najdlhšie pôsobenie v takejto pozícii. Je to česť, ale najmä zápas s kopou starostí.

Práve v tomto čase prebieha vaša každoročná celoslovenská členská výstava…

Po zmene spoločenských pomerov marci 1990 UBS obnovila činnosť. Predtým ju dvakrát mocenské zásahy pre jej demokratický fundament v rokoch 1938 a 1948 umŕtvili… Takže tento rok máme aj tridsiate piate výročie oživotvorenia spolku a pri tej príležitosti sme v bratislavskej Galérii Silencium vystavili veľmi úspešný súbor prác osemdesiatich deviatich našich členov pod názvom SLNOVART na tridsiatej tretej celoslovenskej spolkovej výstave, ktorú podporila aj Matica slovenská. Táto kolekcia diel je podľa návštevnosti a ohlasov umeleckým slnovratom. Možno si ju pozrieť do 10. októbra. Je to už 276. aktivita UBS od jej obnovenia.

Popri spomínanej prezentácii sú predmetom vašej činnosti aj ďalšie aktivity…

Stále som aktívny žurnalista, glosátor, tak trochu literát, kolážista, organizátor plenérov, riaditeľ výtvarných festivalov, kurátor, teoretik, kritik, starosta, filatelista, hubár, milovník Pienin…

Zhováral sa Marián ŠIMKULIČ