Politický rok sa na Slovensku začal v prvých hodinách po silvestrovskej polnoci. Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka zatrúbil na útok hneď na niekoľkých frontoch naraz. Z Jiráskovej knihy Proti všetkým si zjavne prečítal iba titul. „Za piliere právneho štátu sa budeme musieť postaviť aj v tomto roku,“ tak nazval svoju prázdnu iniciatívu nenávistných pokrikov z ulíc. Žiadnym faktom nepodložil marketingovú frázu o tom, že „v roku 2026 bude pokračovať úpadok Slovenska následkom vládnutia premiéra Roberta Fica“.
Zatrúbil do ťaženia do samosprávnych volieb tento rok a na budúci rok do parlamentných volieb. Toto bude zrejme najvýraznejšia kulisa politickej situácie na Slovensku až do jesene 2027. Zo strany politických subjektov, predstavujúcich dnešnú opozíciu, to bude boj o moc a peniaze v samosprávach, ale aj na štátnej úrovni. A bude to boj predovšetkým neférový, s čím zjavne koalícia počíta, ale mala by sa ním zaoberať podstatne pozornejšie, ako sa javí doteraz. A je dosť pravdepodobné, aspoň voličské preferencie tomu nateraz napovedajú, že ak sa nestane nejaký zázrak, vládna koalícia v tejto podobe sa zrejme nezopakuje.
Na slovenskom politickom bojovom poli naďalej zostávajú osamotené dva silné a silnejúce politické subjekty. To, že Matovičovo hnutie Slovensko je nielen občanmi, ale aj politikmi, a to nielen koaličnými, vnímané ako akási „leproséria“, nie je nič nové. Jeho metódy „politickej práce“ sú jednoducho v civilizovanej spoločnosti neakceptovateľné. Lenže ide o voličskú zálohu v počte do desiatich percent volebných hlasov. A to už je štatisticky, ale aj z pohľadu politickej stratégie zaujímavé a určite pre každý politický subjekt aj relevantné.
Rovnako je na tom Uhríkova Republika. Musíme prijať ako fakt, že jej preferencie budú do volieb len rásť. A to aj vďaka radikálnejším bývalým voličom Smeru, ale najmä priaznivcom SNS, ktorých politická hviezda na slovenskom koaličnom nebi vyhasína. Ak teda skalný volič Smeru chce, aby sa pod jeho straníckou značkou vládlo na úrovni samospráv aj po roku 2026 a na úrovni štátu po roku 2027, bude sa musieť nájsť nejaký „modus vivendi“, ako dať na spoločenskú diskusiu možnosť povolebnej koaličnej spolupráce medzi Smerom a Republikou.
Nezabúdajme, že nové rodiace sa politické subjekty dokážu voličstvo osloviť, najmä ak majú dobrú a drahú kampaň. Tu môže zahviezdiť napríklad Zoroslav Kollár, hoci v súčasnosti je jeho koaličný potenciál z pohľadu voliča nejasný s tým, že už teraz vieme, že Kollár odmieta povolebnú spoluprácu so Smerom. Nijako sa nevymedzil voči šimečkovcom a spol. To vieme tiež.
Veľa rozhodne aj to, čo sa dozvieme z praktickej každodennej práce našich orgánov činných v trestnom konaní. Bez ohľadu na vojnu, ktorá sa čoraz zreteľnejšie rysuje medzi premiérom a generálnym prokurátorom, ako aj bez ohľadu na verejné odkazy Hlasu Smeru a naopak v téme vyšetrovania udalostí z čias predchádzajúcich vlád Matoviča, Hegera a Ódora, práve tu sa budú rozhodovať voliči, komu dajú ďalej svoj hlas. Pretože oni na tú „svoju“ spravodlivosť čakajú a určite nezabudnú čakať. V každom prípade, čakajú nás politicky turbulentné časy a ich koncovka je v týchto dňoch zahalená viac dohadmi a predpokladmi ako reálnymi faktmi.
Text: Ivan BROŽÍK – Foto: SNN
