Prím nemá hrať politika, ale zvyšovanie životnej úrovne

Pohľad do minulosti je často pohľadom aj do súčasnosti a budúcnosti. Americký ekonóm David Hebert na portáli thedailyeconomy.org oprášil dielo Adama Smitha, škótskeho filozofa, etika a sociológa, zakladateľa modernej politickej ekonómie. Jeho kniha  z roka 1776 Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov zaviedla kľúčové pojmy ako deľba práce, voľné trhy a teória neviditeľnej ruky trhu, ktoré sa neskôr objavili povedzme u Marxa. Občas jeho teórie zatracovali, občas vyzdvihovali. Smith trebárs tvrdil, že keď sú trhy oslobodené od vládnych zásahov, regulujú sa samy a konkurencia vedie k lepším produktom.

Návod na prosperitu tento mysliteľ formuloval jednoducho: „Na to, aby sme doviedli štát k najvyššiemu stupňu bohatstva, nie je potrebné nič iné, len mier, nízke dane a dobrý výkon spravodlivosti; všetko ostatné je spôsobené prirodzeným chodom vecí.“

■ EURÓPSKA STAGNÁCIA

Náš súčasník D. Hebert porovnal vývoj ekonomík v posledných rokoch v Spojených štátoch amerických (SŠA) a v Európskej únii (EÚ) a domnieva sa, že príčiny, prečo ekonomika SŠA rastie a ekonomika EÚ v posledných šestnástich rokoch upadá, sú obsiahnuté práve v Smithovom návode. V roku 2008 boli ekonomiky EÚ a SŠA zhruba rovnaké. Od roka 2008 ekonomika SŠA, meraná HDP, sa takmer zdvojnásobila a ekonomika EÚ stagnovala. Pripomeňme si: hrubý domáci produkt je hodnota všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených rezidentskými jednotkami sledovaného územia spravidla za rok. Vieme, že brexit priniesol odliv asi troch biliónov dolárov z EÚ, ale nevysvetľuje nižší stav HDP v EÚ oproti SŠA o takmer desať biliónov dolárov. Samozrejme, bohatstvo nepadá ako pečený holub z neba, ale je výsledkom práce zamestnancov, obchodníkov a podnikateľov. Je ešte jedna skupina ľudí, ktorí ho netvoria – politici. V ich rukách je sila rast podporovať alebo ho brzdiť. A tu je zakopaný pes rozdielov medzi SŠA a EÚ. Poďme zaradom podľa Smitha…

■ DAŇOVÁ ZODPOVEDNOSŤ

Podľa štatistík miera kriminality v SŠA prekvapujúco poklesla. V zahraničí sa teoreticky nezapájajú priamo do bojových konfliktov. V praxi sa však treba pozrieť na územie Sýrie, Ukrajiny, Izraela a sledovať najnovšie vyhlásenia nového prezidenta. Jednoznačne poskytujú ekonomickú, politickú, diplomatickú, vojenskú a spravodajskú pomoc v štátoch a oblastiach, kde majú svoje strategické záujmy. V EÚ miera kriminality kolíše podľa krajín. Aj keď sa celkovo vykazuje jej pokles, SŠA sú na tom výrazne lepšie. „Nízke dane“ možno interpretovať mnohými spôsobmi. EÚ pozostáva z množstva krajín, z ktorých každá má vlastný daňový systém. Dopracovať sa k celkovému daňovému zaťaženiu obyvateľstva a podnikateľskej sféry je viac-menej nemožné. Daň z príjmu je v USA približne do 42,3 percenta. Krajiny v EÚ sa pohybujú od 55,9 percenta (Dánsko), po desať percent v Rumunsku a Bulharsku, pričom priemer je 42,8 percenta. Zdalo by sa, že dane sú približne rovnaké. Lenže náklady na dodržiavanie daňových predpisov sú rôzne. V SŠA podľa Americkej obchodnej komory takmer tri štvrtiny malých firiem vynakladali „veľmi veľa času a nákladov“ na dodržiavanie daňových predpisov. Európsky parlament v roku 2023 pripustil, že „menšie podniky sú zaťažené relatívne vyššími nákladmi na dodržiavanie predpisov“. Chyba je jednoznačne v daňových systémoch. Menšie podniky si nemôžu dovoliť špecializovaný tím daňových expertov. Otázna je aj spravodlivosť daní. V tomto kontexte „spravodlivý“ znamená, že ľudia alebo spoločnosti v podobnej finančnej alebo ekonomickej situácii platia rovnakú výšku daní. V SŠA nie je nijaké tajomstvo, že mnohé spoločnosti využívajú špeciálne daňové úľavy. To isté ešte viac platí o krajinách EÚ, najmä ak si uvedomíme, že spoločnosti môžu umiestniť svoje sídlo v zvlášť daňovo výhodnej krajine a že pracovníci môžu migrovať. Keďže daňové sadzby, výnimky a výklady zákonov sa v jednotlivých krajinách EÚ líšia, môže sa ľahko stať, že vynachádzavé spoločnosti nájdu (neúmyselné alebo úmyselné) medzery, ktoré im umožnia ušetriť na daniach.

■ VÝKON SPRAVODLIVOSTI

Konfliktom so spoločnosťami sa nedá zabrániť. Zákazníci a obchodníci sa môžu nezhodnúť na podmienkach obchodu, spoločnosti sa môžu domnievať, že dodržali rôzne zákony a nariadenia,       s čím však dozor štátu nemusí súhlasiť. Nevyhnutné sú teda nejaké prostriedky na riešenie konfliktov spôsobom, ktorý sa chápe ako spravodlivý pre obe strany, ľahko dostupný, relatívne lacný a rýchly. V SŠA podľa prieskumov o efektivite súdneho systému verejnosť mu vo všeobecnosti dôveruje, aj keď má obavy, že je spolitizovaný. V EÚ vypracovala Európska komisia správu Justice Scoreboard, ktorá analyzuje súdny systém na základe „efektívnosti, kvality a nezávislosti“. Správa konštatovala, že medzi jednotlivými krajinami existujú obrovské rozdiely v kvalite súdnictva. Stav celkového výkonu spravodlivosti vyjadruje index ekonomickej slobody sveta podľa štátov. V priemere SŠA aj EÚ dosahujú vysoké skóre, ale z dvadsiatich siedmich krajín v EÚ iba sedem (Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Holandsko, Luxembursko a Švédsko) dosahujú vyššie skóre ako USA, aj to len tesne. Všetky ostatné  krajiny sú výrazne pod úrovňou SŠA. Z porovnania situácie v SŠA a EÚ podľa Smithových troch parametrov na dosahovanie bohatstva vyplýva, že SŠA vo všetkých troch parametroch sú na tom lepšie a výsledok je následne merateľný v tempách rastu a v úrovni HDP 7 biliónov dolárov aj po započítaní HDP Veľkej Británie. Slovensko ako suverénny štát by si malo osvojiť to, čo majú v SŠA lepšie ako v EÚ, a veľmi opatrne prispôsobovať svoj systém k zákonom a nariadeniam EÚ. Únia by nemala fungovať ako diktatúra, ale dobrovoľné spoločenstvo na dosahovanie spoločných cieľov, kde na prvom mieste by nemala byť politika, ale zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva.

Milan MIKŠ ČASNOCHA ‒ Karikatúra: Andrej MIŠANEK