Premiér Robert Fico podľahol tlakom a súhlasil s osemnástym balíkom sankcií Európskej únie proti Rusku, hoci Európska komisia iba čiastočne prisľúbila vyhovieť požiadavkám slovenskej vlády zárukami, ktoré by mali kompenzovať ujmu Slovensku pri odstrihnutí energií od dodávok z Ruska. Každému súdnemu človeku je jasné, že blokovanie dodávok energií z Ruska už teraz pociťujeme najviac my a po prvom januári 2028 nás poškodí ešte výraznejšie ako ostatné krajiny Únie.
Otázkou však je, či i tie opatrenia, ktoré Ficovi Európska komisia prisľúbila, budú dodržané. Máme v pamäti, ako kolektívny Západ po rozpustení Varšavskej zmluvy prisľúbil Gorbačovovi, že NATO sa nebude rozširovať o jej členské štáty. A aká je skutočnosť? Nesmieme i pri tejto situácii zabúdať na mníchovskú zradu západných spojencov Československa v roku 1938.
Mám pred očami smutný výraz Fica z televíznej obrazovky po návrate z Bruselu, spojený s trpkým konštatovaním, že ak by nebol pristúpil na podmienky, Slovensko by postihli ďalšie nepríjemné opatrenia. Je nesporne pozoruhodné, že taká malá krajina dokázala tak dlho odolávať tlaku mocných z Bruselu, ktorí ignorujú jej oprávnené požiadavky. Na základe dlhodobého pozorovania politiky EÚ, prípade ďalšej neústupnosti Fica by sa neštítila zrušiť právo veta a dosiahla by svoj zámer. Otázkou zostáva, aký budú mať následok tieto ďalšie, nesporne doteraz najsilnejšie protiruské sankcie na geopolitický vývoj vo svete a či priblížia túžobne očakávaný koniec vojny na Ukrajine.
Text: Jozef ĎURIŠ – Foto: Internet
