Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, Európskeho parlamentu Roberta Metsolová a predsedníčka dánskej vlády Mette Frederiksenová, zastupujúca Radu EÚ, podpísali na konci minulého roka spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách Európskej únie na rok 2026. Vyhlásenie obsahuje desať kľúčových oblastí.
Cieľom je jednota a odolnosť. Problémom je, že Únia po desaťročiach od svojho vzniku nie je odolná, a už vôbec nie jednotná. Členské štáty držia pohromade iba financie, nie správne rozhodnutia. Úniu dnes rozdeľuje najviac vojna na Ukrajine, do ktorej boli členské štáty vtlačené. Profitujeme z nej aj my na Slovensku. Heslo „Ani náboj Ukrajine“ neplatí, pretože súkromné zbrojovky – s akcionárskou účasťou štátu ‒ ich tam posielajú. Aj politikou Únie sa zotreli hranice medzi vojnou a mierom. Už sa prelínajú a Slovensko balansuje medzi nimi.
Európska komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej utrpela v decembri minulého roka hanebnú porážku. Zmrazených 140 miliárd eur ruských štátnych aktív, ktoré chcela komisia darovať Ukrajine, zablokoval belgický premiér Bart De Wever, pretože financie ruskej centrálnej banky sú uložené vo finančnom dome Eurocleare v Belgicku. Správne si ich použitie vyhodnotil ako pokus o krádež, ktorá by sa po skončení vojny nemusela Belgicku vyplatiť. Zistili, že v Rusku majú členské štáty viac financií, než im ich zadržiava Únia.
Výhrady mali aj ďalšie krajiny ‒ Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Bulharsko, Malta, ale aj Európska centrálna banka. Ako náhradu komisia prinútila členské štáty na balík úverov v hodnote 90 miliárd eur financovaných z vlastného spoločného dlhopisu EÚ, z ktorého však tri krajiny vycúvali za cenu straty desiatky ‒ Maďarsko, Česko a Slovensko. Iba tieto krajiny neboli ochotné financovať Ukrajinu zo svojho vlastného konta. Už aj Donald Tramp vyhlásil, že nebude pchať miliardy do konfliktu, ktorý vyhodnotil ako prehratý.
December minulého roka bol na udalosti bohatý. Európsky parlament schválil uznesenie na podporu tzv. vojenského schengenu, v ktorom požadujú odstránenie vnútorných hraníc pre pohyb vojsk a vojenského vybavenia v rámci EÚ, ako aj modernizáciu železníc, ciest, tunelov a mostov. Nie pre mierové, ale vojenské ciele. Ďalšou témou, ktorá rozdeľuje Úniu, je migrácia ‒ v prípade ukrajinských utečencov benevolentná aj na Slovensku.
Štatistiky, koľko je tu Ukrajincov a ako prispievajú do rozpočtu, sú veľmi odlišné. Vedenie Európskej komisie sa preto nemusí čudovať, že v minulom roku vyhrala v Nemecku krajná pravica. Blok CDU-CSU pod vedením Friedricha Merza už dal najavo, že je za prísnejšiu ochranu vonkajších hraníc. Terajšie poľské predsedníctvo trvá na bezpečnosti Európy ako svojej priorite. Nový prezident Karol Nawrocki už avizoval, že bude vetovať akékoľvek pokusy o hlbšiu integráciu EÚ, ktoré by oslabovali národné kompetencie.
Úniu navyše rozdeľuje aj Spoločná poľnohospodárska politika a nevýhodné obchodné dohody, pretože šéfka komisie Ursula von der Leyenová ich má v pláne zrušiť. Na nesúhlase proti zníženiu úrovne poľnohospodárskych dotácií v Bruseli sa v decembri zúčastnili desiatky tisíc farmárov. Podľa protestujúcich Brusel nepovažuje potravinovú bezpečnosť za svoju prioritu. Zúčastnili sa na ňom aj slovenskí poľnohospodári, len doma sme si to akosi nevšimli.
Farmári protestovali aj proti chystanej obchodnej dohode EÚ s Mercosurom, čo je rámcová dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a juhoamerickým blokom Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja, ktorej cieľom je vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete. Prezident Emmanuel Macron povedal, že pre francúzskych farmárov je dohoda nevýhodná, Slovensko môže podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča z nej profitovať.
Únia sa už dávno spreneverila svojim zásadám, na ktorých kedysi vznikla. Štáty sa boria s ekonomickou neistotou, vysokou infláciou, energetickou krízou, ktorá sa začala bojkotovaním ruského plynu a ropy či prehnaným očakávaním od zelenej dohody, teda Green Dealu. Je tu dilema, z akých zdrojov sa zaplatí masívna zelená transformácia, keď sa po roku 2026 skončí program NextGenerationEU, teda snaha o zotavenie európskeho hospodárstva a spoločností stať sa silnejšími a odolnejšími. Od 1. januára 2026 vstupujú do platnosti nové pravidlá pre Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach, inak povedané „uhlíkové clo“, čo vyvolá zvýšenie cien v medzinárodnom obchode. Politickí bruselskí lídri čoraz viac dávajú najavo, že nie sú schopní ponúknuť reálne riešenia problémov. A to dokonca ani tých, ktoré sami vyrobili.
Text: Ivan KRAJČOVIČ – Foto: Internet
