Európska centrálna banka odmietla garantovať úver pre Ukrajinu

Róbert HÖLZ – Foto: internet

Ukrajinský parlament schválil štátny rozpočet na rok 2026, z ktorého vyplýva, že takmer šesťdesiat percent budú výdavky na armádu, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 58 miliárd eur. Bez externých finančných zdrojov nebude Ukrajina ďalej schopná financovať svoje potreby, preto čaká na rozhodnutie Medzinárodného menového fondu, ktorého misia rokuje o poskytnutí úveru vo výške 8 miliárd dolárov na štyri roky, čo určite východným susedom nebude stačiť. Z doteraz poskytnutého úveru 16,4 miliardy dolárov už vyčerpala 10,6 miliardy.

V najbližších dňoch sa očakáva, že EÚ nájde zákonný spôsob riešenia finančnej podpory Ukrajiny. Jeden predpokladá využiť aj zmrazené ruské aktíva ruskej centrálnej banky v objeme 300 miliárd  dolárov, ktoré sú vo forme cenných papierov  uložené vo finančných inštitúciách na Západe. Z nich sa postupne kumulujú úroky až do výšky 50 miliárd dolárov. V belgickej finančnej inštitúcii Euroclear sa deponuje „ruská“ hotovosť vo výške  210 miliárd dolárov. Nedávno Rada EÚ prišla s nápadom, ako tieto peniaze použiť „len“ vo forme reparačnej pôžičky pre Ukrajinu. Čo treba rozumieť pod obsahom pojmu reparačná pôžička?

• VOJNOVÉ REPARÁCIE

Európska komisia vychádza z predpokladu, že Rusko je agresor, ktorý porušil medzinárodné právo, nezákonným spôsobom napadol Ukrajinu a za obdobie viac ako troch rokov spôsobil na území Ukrajiny obrovské škody na všetkom. Jej predpoklad totiž je, že Rusko vojnový konflikt prehrá a ako agresor by platil za škody spôsobené na Ukrajine reparačné náklady, ktoré by však boli vyššie ako reparačná pôžička vo výške 165 miliárd eur.

Rusku by sa reparačná pôžička vrátila až vtedy, keď Rusko odškodní Ukrajinu. S týmto postupom nesúhlasili niektoré členské štáty EÚ, najmä však belgický premiér Bart De Wever a V. Urbainová, riaditeľka Euroclearu, a to napriek tomu, že Európska komisia ponúkla v súvislosti s pôžičkou Ukrajine  záruky. Väčšina štátov EÚ však tento mechanizmus odmieta z viacerých dôvodov, najmä arbitrážnych, ale aj pre možnú stratu dôvery voči euru.

Zásadné odborné stanoviská poskytla aj Európska centrálna banka, ktorá tvrdí, že spomínaný návrh Európskej komisie je v rozpore s mandátom ECB, keďže by to znamenalo neprípustné financovanie vlád na krytie ich záväzkov. ECB jednoznačne odmietla poskytnúť záruku za 165-miliardový úver pre Ukrajinu. Podstatné však je jej tvrdenie, že navrhovaný systém záruk presahuje  rámec kompetencií Európskej komisie. K zámeru Európskej komisie nemala nijaký odborný názor ani finančná autorita, čo je Medzinárodný menový fond. Pozrime sa preto na riziká pre všetkých, čo s touto pôžičkou súhlasia.

• ŠTÁTNE AKTÍVA

Najväčšie riziko by znášalo Belgicko, keďže na jeho území sa nachádza väčšina ruských zmrazených aktív. Belgický premiér Bart De Wever v belgickom parlamente už vyhlásil, že spomínané aktíva neodblokuje, pokiaľ sa nebudú všetky štáty EÚ aj podieľať na právnom a finančnom záväzku po negatívnom rozsudku arbitrážneho súdu.

Bankoví odborníci v Európskej centrálnej banke a finančníci v iných medzinárodných inštitúciách sú totiž presvedčení, že Belgicko následnú arbitráž prehrá, čo by znamenalo, že do sedemdesiatich dvoch hodín musí vrátiť Rusku dvojnásobok použitých zmrazených ruských aktív plus konkrétne percento  úrokov za každý deň omeškania, Pre Belgicko by to znamenalo štátny bankrot.

O tom, že reparačná pôžička je obrovské riziko pre členské štáty EÚ, nepochybujú okrem šéfky Európskej komisie a aj nemeckého  kancelára, ktorý zatiaľ  neúspešne presviedčal belgického premiéra, ani finanční odborníci z už  spomínaných  medzinárodných finančných inštitúcií. Riaditeľka Euroclearu V. Urbainová navrhuje, aby ruské štátne aktíva zmrazené v EÚ sa využili aj ako rokovací prostriedok na dosiahnutie mieru na Ukrajine. Teda nie na financovanie reparačnej pôžičky, keďže podľa nej ide o vytváranie budúcej rizikovej právnej štruktúry, na konci ktorej sa nevylučuje bankrot Euroclearu. Ako to napokon dopadne, sa dozvieme na samite EÚ 18. decembra v Bruseli.

• DRUHÝ VARIANT

Druhým variantom na podporu Ukrajiny je úver od EÚ, čo si podľa schváleného ukrajinského štátneho rozpočtu vie málokto predstaviť. Ukrajina totiž potrebuje finančnú podporu najneskôr v priebehu druhého štvrťroka 2026, keď vyčerpá peniaze v ukrajinskom štátnom rozpočte schválenom na rok 2026. Ruská federácia pokladá návrh Európskej komisie za krádež ruského majetku so všetkými následkami..