Meno trvalo prítomné v slovenskej historickej pamäti
Text a foto: Darina VERGESOVÁ
Trinásteho augusta 2025 sme si pripomenuli sté výročie narodenia významného historika, saleziánskeho kňaza a vysokoškolského profesora Milana Stanislava ĎURICU (1925 – 2019), rodáka z Krivian pri Sabinove.
V roku 1943 nastúpil Ďurica v Hronskom Svätom Beňadiku do saleziánskeho noviciátu a o rok neskôr zložil rehoľné sľuby. V roku 1947 ho saleziáni ako mimoriadne nadaného poslali študovať do talianskeho Turína. Štúdium absolvoval na viacerých európskych univerzitách v Turíne, v Ženeve a v Louvaine. Postgraduálne štúdium dokončil vo Viedni, v Padove, v Bonne a v Kolíne nad Rýnom. Na západných univerzitách získal tri doktoráty – v roku 1952 z filozofie, v roku 1956 z teológie a v roku 1961 z politických vied.
■ PRESTÍŽNE PÔSOBISKÁ
V roku 1956 sa stal profesorom teológie na Saleziánskej vysokej škole teologickej v Abano Terme, od roka 1967 profesorom politických a ústavných dejín východoeurópskych krajín v Padove, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v roku 1997. Zároveň sa aktívne zapájal do života slovenského exilu: pôsobil v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva, bol spoluzakladateľom a generálnym tajomníkom Ústredia slovenských katolíckych intelektuálov, bol členom predsedníctva a neskôr predsedom Slovenského ústavu v Ríme, ako aj redaktorom jeho ročenky Slovak Studies.
V súvislosti s prípravami a priebehom Druhého vatikánskeho koncilu pôsobil ako odborný poradca (peritus) pápežskej komisie pre disciplínu kléru a laikov. V roku 1969 založil Stredisko východoeurópskych štúdií (Centro di studi sull’Europa orientale). Založil a redigoval aj ročenku Inštitútu slovanskej filológie pri Univerzite v Padove Il Mondo Slavo.
■ AUTORSKÉ PORTFÓLIO
Bol spoluautorom viacerých významných encyklopédií a výborným znalcom západných archívov a knižníc. Spolupracoval na šiestich talianskych, nemeckých a latinských encyklopedických dielach. Bibliografia jeho prác predstavuje približne tisícsedemsto publikácií v ôsmich jazykoch. Bol autorom vyše šesťdesiatich kníh.
Za vedeckú, pedagogickú a kultúrnu činnosť ho v roku 1995 ocenil prezident Talianska Oscar-Luigi Scàlfaro vysokým štátnym vyznamenaním – titulom Veľký dôstojník Radu za zásluhy Talianskej republiky. Od roka 1993 pôsobil ako profesor cirkevných dejín na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave.
Po historických zmenách začiatkom deväťdesiatych rokov sa výrazne pričinil o založenie Ústavu dejín kresťanstva, ktorý nadviazal na činnosť Centra štúdií dejín strednej a východnej Európy na Univerzite v Padove. Veľkou mierou sa zaslúžil aj o vznik Slovenského historického ústavu v Ríme.
■ NÁRODNÉ DEJINY
Osobitné miesto v jeho diele má snaha o spracovanie slovenských dejín v národnom a kresťanskom duchu. V roku 1990 vydal štúdiu Slovenský národ a jeho štátnosť, v ktorej stručne a zrozumiteľne načrtol hlavné úseky našich dejín. Slovenskému národu chýbala ucelená chronológia vlastných dejín – a tejto náročnej úlohy sa ujal práve profesor Ďurica. Výsledkom bolo prelomové dielo Dejiny Slovenska a Slovákov v chronologickom prehľade (Košice: Pressko, 1995), prvé svojho druhu na Slovensku.
Dielo bolo spracované z pohľadu slovenského národného a kresťanského videnia. Ďurica doplnil a vysvetlil mnohé fakty, ktoré boli predtým zamlčované či falšované. Nebál sa dotknúť ani citlivých tém, o ktorých sa dovtedy mlčalo. Jeho úsilie o hľadanie pravdy vyvolalo živú odozvu – druhé vydanie z roka 1996 sa stalo predmetom ostrej diskusie doma i v zahraničí. Kritické útoky ho však nezlomili, práve naopak: podnietili k napísaniu knihy Priblížiť sa k pravde, v ktorej bod po bode vyvrátil výhrady svojich odporcov.
Dejiny Slovenska a Slovákov vyšli v niekoľkých vydaniach, posledné – šieste – sa dostalo k čitateľom v roku 2021. Na sviatok Obrátenia svätého Pavla, apoštola národov, 25. januára 2024 dotĺklo šľachetné srdce profesora Milana Stanislava Ďuricu, erudovaného vedca, jedného z najplodnejších slovenských historikov, vysokoškolského profesora a saleziánskeho kňaza, ktorý nás opustil v deväťdesiatom deviatom roku života.
Profesor Ďurica patril medzi osobnosti, ktoré svojím životom a dielom zanechali výraznú stopu v slovenskej kultúre a histórii. Ako vedec a pedagóg obohatil slovenskú historiografiu množstvom významných prác, ktoré sa stali predmetom odborných diskusií doma i v zahraničí. Bol nielen svedkom, ale aj aktívnym účastníkom dramatických dejinných udalostí 20. storočia. Celoživotným úsilím sa usiloval hľadať pravdu o slovenských dejinách a sprostredkovať ju ďalším generáciám.
Jeho rozsiahla publikačná činnosť, odborná erudícia a neúnavné úsilie o hlbšie poznanie minulosti budú trvalo prítomné v slovenskej historickej pamäti. S jeho odchodom stratilo Slovensko zanieteného historika, muža veľkej viery a oddaného kňaza, ktorý až do posledných chvíľ života zostal verný svojmu poslaniu i národu.
