Pred niekoľkými dňami sa Slovensko mohlo stať doslova európskym premiantom v ústavnom zadefinovaní muža a ženy. Podľa pôvodných plánov mala koalícia tieto ústavné zmeny schváliť spolu s KDH a s dvoma poslancami Kresťanskej únie. Po odmietnutí Jána Ferenčáka z Hlasu ‒ SD a dvoch poslancov KDH Františka Mikloška a Františka Majerského podporiť tieto zmeny padla potrebná ústavná väčšina deväťdesiatich hlasov. Poslanci NR SR sa preto rozhodli toto hlasovanie presunúť na jeseň.
Zainteresované strany sa počas letnej prestávky pokúsia obnoviť stratenú väčšinu, čím definitívne zabezpečia schválenie predloženého návrhu. Takto zadefinované dve jedinečné biologické pohlavia formou základného zákona nášho štátu by boli akýmsi vyvrcholením úsilia konzervatívcov a národovcov ústavne garantovať hodnoty, s ktorými sa viac ako tisíc rokov stotožňovala a identifikovala kresťanská Európa.
Už v roku 2014 naši zákonodarcovia v rámci ad hoc koalície Smeru ‒ SD, KDH a časti opozície zadefinovali v Ústave SR zmienku, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. V tom čase sa zdalo, že toto víťazstvo zdravého rozumu zastaví úsilie progresívcov rozbiť tradičné spoločenské a nespochybniteľné normy. Bol to však omyl. Aby uspokojili svoje vnútorné chúťky, rozhodli sa pri naplňovaní svojho cieľa zneužiť ústretovosť ľudí, čo sa hlásia k homosexuálnej komunite.
Dnes je toto ideologicko-politické spektrum koncentrované v Progresívnom Slovensku a SaS. S výdatnou mediálnou podporou akúkoľvek kritiku konzervatívcov a národovcov prezentuje ako niečo, čo ide proti základným ľudským právam, európskemu smerovaniu a civilizačnému pokroku. Zašlo to až tak ďaleko, že dnes svojho najbližšieho opozičného partnera z KDH progresívci kritizujú za legitimizovanie autoritatívnej a protieurópskej politiky premiéra Roberta Fica.
A to iba preto, že toto hnutie predložilo svoje návrhy ústavných zmien o zadefinovaní dvoch biologických pohlaví, ktoré vychádzajú z ich hodnotového nastavenia. Preto sú tieto pseudoargumenty progresívcov iba na smiech a nijaký normálny človek ich nemôže brať vôbec vážne.
Aj obyčajný inteligentný politický pozorovateľ so zdravým sedliackym rozumom si uvedomuje, že argumenty politikov Progresívneho Slovenska a SaS voči KDH nie sú o ničom inom, iba ako zastaviť ústavné zadefinovanie dvoch biologicky nespochybniteľných pohlaví. Pod rúškom boja proti vláde Smeru ‒ SD opakovane hovoria, že KDH ako demokratické hnutie nesmie hlasovať s „autoritárskou a proruskou vládou“.
V ich ponímaní má teda KDH rezignovať na svoj program a základný hodnotový rámec a byť za akýchkoľvek svojich podmienok pevnou súčasťou tvrdej „demokratickej“ opozície. To, že sa KDH zodpovedá aj svojim voličom, už akosi progresívcov nezaujíma. Ak by ste sa spýtali akéhokoľvek ako-tak zorientovaného voliča KDH, získate odpoveď, že aj napriek kritickému názoru voči Robertovi Ficovi podporuje zadefinovanie dvoch biologických pohlaví do Ústavy SR.
To, že sa pred nedávnym neuskutočneným rozhodujúcim hlasovaním časť poslaneckého klubu KDH „vzbúrila“, má svoje príčiny. Po vstupe liberála Františka Mikloška do KDH v roku 1992 sa celé hnutie infikovalo jeho protikresťanskou politikou. Symptómy tejto nákazy trvajú medzi mnohými členmi a voličmi KDH dodnes. Rozhodnutie Jána Ferenčáka (Hlas ‒ SD) nepodporiť tieto zmeny možno chápať ako istú pomstu voči vedeniu Hlasu ‒ SD. Paradoxne, pri jesennom hlasovaní môže dodať rozhodujúce chýbajúce hlasy hnutie Slovensko.
Text: Matej MINDÁR – Foto: TASR – Lukáš Mužla
Autor je asistent poslanca NR SR
