Tri (skvosty) v jednej návšteve
Text a foto: Igor VÁLEK
Naše potulky popri kultúrnych „bodoch“ Slovenska nás tentoraz zaviedli do Bytče. Aby sme si mohli vychutnať čosi, čomu smelo môžeme hovoriť – tri v jednom, jedno lepšie ako druhé…
Sobášny palác v tomto mestečku na Považí na severozápade Slovenska je označovaný za renesančný skvost. Tento nielen slovenský, ale stredoeurópsky klenot síce dlhé roky chátral, no po viacročnej precíznej, citlivej a vysoko odbornej reštaurátorskej práci sa pred časom zaskvel v plnej kráse. Aj v novej funkčnosti. Opäť je architektonickým unikátom, ktorého charakter a využitie je dokladom vysokej kultúrnej úrovne a súčasne odzrkadlením vysokého spoločenského postavenia legendárnej rodiny Turzovcov, najmä uhorského palatína Juraja, ktorý ho nechal postaviť v roku 1601 pre sobáše svojich dcér. Najdlhšia sobášna hostina trvala vraj celučký týždeň. No a čo všetko sa na nej zjedlo a vypilo… to by vyplnilo hádam aj väčšiu časť novín, ktoré práve čítate…
Dnes je teda palác po rekonštrukcii a opätovne môžeme vidieť a obdivovať prácu renesančných majstrov, jeho tvorcov. Ale – v plne funkčných priestoroch v správe Považského múzea v Žiline – aj navštevovať nápaditú stálu expozíciu i pravidelne sa meniace výstavy. Tentoraz môžete spolu s nami vidieť jednu, ktorá sa viaže k čomusi opäť jedinečnému a úzko spätému (aj historicky) s touto časťou Slovenska. Skôr ako teda vojdeme na výstavu, pár slov k tomu, čo poteší vo vnútri paláca.
■ IN MEDIAS RES
V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO figuruje deväť slovenských prvkov; od roka 2019 aj Drotárstvo – remeslo a umenie. Drotárstvo, zjednodušene, bolo a je remeslo aj umenie, sociálny „element“ aj spôsob života. Predstavuje z historického, ekonomického a výrobného hľadiska špecifický druh ľudovej výroby na našom území. Počas vývoja nadobudlo veľa podôb a predstavuje dôležitú súčasť našej kultúry a sociálnych dejín. Drotárstvu dal meno aj život – drôt. Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania.
Aj súčasní pokračovatelia kumštu i umenia takto pracujú. Výrobcovia a umelci na Považí, Kysuciach, Orave, v Turci, na Ponitrí, Spiši, v Tekove a či v Bratislave. Aktuálna tvár drotárstva ‒ tak umelecká, ako aj remeselná, rozvíja staré tradície a techniky do nových podôb. Koľko domácností dopĺňajú a či zdobia výrobky z drôtu… Dajú sa vôbec zrátať? O úspešný zápis prvku na „listinu“ ľudstva sa popri iných postaralo aj Považské múzeum v Žiline, jediné špecializované s expozíciou drotárstva. Vzniklo v roku 1942 ako mestské múzeum a zameriavalo sa na výskum drotárstva, k čomu sa plnokrvne vrátilo po roku 1989 a podarilo sa mu drotárstvo opäť dostať do širšieho povedomia. Každoročne organizuje podujatia, prednášky aj tvorivé dielne… a výstavy, medzi ktorými má výnimočné postavenie jedna s nedvojznačným názvom…
■ PREMENY DRÔTU
Výstava, napĺňajúca značnú časť paláca, je ôsmym „dielom“ v seriáli originálneho projektu Považského múzea, zameraného na podporu a propagáciu súčasných tvorivých aktivít odkazujúcich na tradíciu ručného spracovania drôtu. Múzeum ňou pripomína tridsiate piate výročie oživenia tradície a šieste výročie od zápisu drotárstva do UNESCO. Výstavný cyklus žije od roka 1995 ako celoslovenský výtvarný salón s medzinárodnou účasťou. Cieľom je mapovať aktivity nadväzujúce na tradíciu, podporovať ich udržateľnosť a popularizovať drôt ako výtvarný materiál s veľkým potenciálom. Niekedy až prekvapivo pestrých výrazových možností a nezvyčajných riešení.
„Výstavy sú platformou pre dialóg autorov a tvorivú konfrontáciu ich umeleckých konceptov. Zároveň majú ambíciu inšpirovať a prilákať nových záujemcov. Prostredníctvom kovového vlákna a techník, ktoré predstavujú vzácne dedičstvo, prepájajú minulosť s prítomnosťou, udržujú tradíciu slovenského drotárstva živú a moderným výtvarným jazykom ju približujú súčasníkovi,“ informuje historička drotárstva Katarína Hallonová, jedna z kurátoriek výstavy. Keď vojdete do paláca, uvidíte výber z tvorby takmer stovky autorov zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Maďarska a Kolumbie. Osobitnú spomienku venovali žilinskému výtvarníkovi Štefanovi Mlichovi a Bratislavčanke Erike Majerskej, ktorí opustili drotársku komunitu v roku 2022.
„Popri renomovaných výtvarníkoch a umeleckých remeselníkoch sa na výstave prezentujú nadšenci rozmanitých profesií a záujmov, vychádzajúcich z rôznorodého sociálneho prostredia s osobnou motiváciou k práci s drôtom,“ hovorí Katarína Hallonová. Dodávame, že najmladší autori majú pätnásť a osemnásť rokov, najstarší deväťdesiattri. Širokospektrálne autorské zastúpenie umožňuje prezentovať tradičné i moderné podoby spracovania drôtu v úžitkovej i voľnej tvorbe a dizajne. Od praktických a dekoratívnych predmetov cez reliéfy, šperky až po plastiky a 3D objekty. Vystavené sú – pod „dohľadom“ drotára (z drôtu pravdaže!) v čele rozľahlej miestnosti – tradičné drotárske výrobky, ale aj moderné umelecké diela, sochy zvierat, modely dopravných prostriedkov, významných budov a ľudské postavy. Nechýbajú ani šperky a rozprávkové postavičky pre deti. Doslova radosť prinášajúca výstava trvá až do 12. októbra v čase otváracích hodín Sobášneho paláca v Bytči. Kto príde, nájde remeslo a umenie ako „zdrôtované“ s úžasnou architektúrou. Skrátka – tri v jednom.
