Pavol JAVORSKÝ – Foto: SNN

Matica slovenská (MS) ustála ďalší politický útok na jej samosprávu a vnútornú integritu. Vládni poslanci na čele s Ľ. Laššákovou (Hlas ‒ SD), R. Michelkom (SNS) a D. Jarjabkom  (SMER ‒ SSD) sa na práve skončenej októbrovej schôdzi parlamentu snažili presadiť zmenu zákona o Matici slovenskej, ktorou by sa zakázali voľby do matičných orgánov na už zvolanom Valnom zhromaždení MS 8. novembra 2025. Podobne ako v nedávnom návrhu z mája tohto roka aj táto novela by znemožnila kandidovať na funkciu predsedu súčasnému predsedovi M. Gešperovi.

Zmenu odsunu termínu konania Valného zhromaždenia MS (VZ MS), ktoré sa bude konať v Poprade, chceli pritom zariadiť tzv. prílepkovým pozmeňujúcim návrhom zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Nestalo sa tak. Návrh predložili v rozpore s rokovacím poriadkom a postavili sa voči nemu viacerí koaliční poslanci hlavne z vládnej strany Hlas ‒ SD. V pamäti mnohých matičiarov ešte stále rezonuje letná aktivita poslanca NR SR a člena Výboru MS Romana Michelka, ktorý na júnovej schôdzi parlamentu predložil malú novelu zákona 67 o Matici slovenskej, v ktorej o. i. tiež obmedzoval volebné obdobie predsedu MS a predsedu Dozorného výboru MS na dve funkčné obdobia. Vďaka poslankyni Ľ. Laššákovej a jej procedurálnemu návrhu z 5. júna 2025 táto novela neprešla.

• ZMENA POSTOJA

Matica vtedy verejnej poďakovala poslancom vládnej strany Hlas ‒ SD, že sa zastali ustanovizne. Vedenie Matice vtedy vydalo vyhlásenie: „Sme vďační celému poslaneckému klubu Hlas – SD za principiálne a jednotné vystúpenie na obranu Matice slovenskej. Odmietame reformy bez odbornej a vecnej debaty, bez rešpektovania vôle členskej základne a bez ohľadu na dejinný význam Matice slovenskej. Takéto zásahy sú návratom k praktikám, ktoré poznáme z čias Uhorska či totalitných režimov.“  Pre členov Predsedníctva Matice slovenskej bolo preto prekvapením, keď poslankyňa Ľ. Laššáková iniciovala 17. októbra ešte tvrdšiu novelu formou prílepkového pozmeňujúceho návrhu zákona z balíka školských zákonov.

Roman Michelko patril opäť medzi predkladateľov nakoľko návrh nepriamej novely zákona o MS sčasti kopíroval jeho májový návrh. Spolu s ním podpísali iniciatívu ďalší štrnásti vládni poslanci zo strán Smer ‒ SSD, SNS i Hlas ‒ SD. Zmenou zákona chceli odsunúť konanie VZ MS o pol roka s tým, že predseda MS a predseda DV MS môžu byť vo funkcii len dvakrát, čo malo platiť so spätnou účinnosťou.

Na orgány Matice sa neobrátil nik z predkladateľov a vedenie Matice nemalo ani šancu sa verejne argumentačne obhájiť, keďže sa o pozmeňujúcom návrhu malo hlasovať už 21. októbra. Poslanci napokon o návrhu nehlasovali, pretože je systém tzv. prílepkových zmien zákonov v rozpore s Rokovacím poriadkom NR SR. Matičiari nateraz môžu zorganizovať Valné zhromaždenie MS v riadnom termíne a zvoliť si predsedu, výbor a dozorný výbor ustanovizne.   

• REAKCIA MATICE

Matica deň pred hlasovaním 20. októbra v parlamente vydala vyhlásenie Predsedníctva MS, v ktorom odmieta takýto politický zásah do jej vnútornej samosprávy, z ktorého vyberáme: „Matica slovenská s hlbokým sklamaním prijala informáciu, že skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) jednostranne predložila na utorkové rokovanie NR SR 21. októbra 2025 ďalší návrh novely zákona o Matici slovenskej – a to, bohužiaľ, v ešte negatívnejšej podobe, ako to bolo pred niekoľkými mesiacmi.

Novela opäť zasahuje do matičnej autonómie, keď okrem iného ustanovuje oddialenie riadnych matičných volieb, ktoré sa majú uskutočniť už 8. novembra 2025 v rámci blížiaceho sa Valného zhromaždenia MS. Súčasne jednostranne predlžuje volebné obdobie matičných orgánov o pol roka. Možno to chápať aj ako pokus pripraviť pôdu pre politické ovládnutie Matice slovenskej. Zákon priamo zasahuje do kreovania troch kľúčových orgánov – Výboru MS (matičného parlamentu), predsedu dozorného výboru a predsedu MS, pričom zmeny sledujú cieľ vylúčiť súčasného predsedu z demokratických volieb.

Poľutovaniahodné je, že ide o tzv. nepriamu novelu, ktorá bude ‚schovaná‘ za pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu o odbornom vzdelávaní a príprave. Návrh bol pripravený bez akejkoľvek súčinnosti a konzultácie s volenými orgánmi matičnej ustanovizne. Neprebehlo žiadne rokovanie s Ministerstvom kultúry SR, ani sa na Maticu slovenskú neobrátil žiadny kompetentný štátny orgán. Pokiaľ sa návrh neobjavil v parlamente, nikto z vedenia MS o ňom nevedel.

Matica slovenská zdôrazňuje, že jej samospráva nie je darom štátu, ale jej prirodzenou a historickou súčasťou. Matica slovenská nebola založená štátom – a ani mu nepatrí. O jej budúcnosti nerozhodujú politické strany, ale delegáti Valného zhromaždenia Matice slovenskej. Matica slovenská je tak v pomerne krátkom čase už druhýkrát terčom politických hier niektorých poslancov. Je nepochopiteľné, že sa tak deje práve v čase, keď Slovenská republika potrebuje spájať, nie rozdeľovať.“

• POHNÚTKY

Vedenie Matice nemohlo inak reagovať ako vyhlásením, keďže sa o návrhu dozvedelo v poslednej chvíli. Z neoficiálnych zdrojov máme informácie, že výčitky súčasnému vedeniu Matice slovenskej, ktoré sa šírili formou ohováraní priamo v NR SR, sa podobajú na argumenty, ktoré zazneli v predvolebnej matičnej kampani z roka 2021, keď  voči súčasnému predsedovi kandidoval bývalý predseda DV MS Š. Martinkovič. Iniciatívu podmienilo vylúčenie Š. Martinkoviča (súčasného zástupcu Ministerstva kultúry SR v DV MS) a M. Voznickej (bývalej predsedníčky Krajskej rady MS Bratislavského kraja) z Matice slovenskej za preukázateľné porušovanie stanov ustanovizne.

Práve M. Voznická a Š. Martinkovič sa zúčastnili na neformálnom rokovaní Výboru NR SR pre kultúru a médiá, ktoré sa konalo pred predložením Michelkovej novely 28. mája na pôde parlamentu, kde jednoznačne podporili prijatie účelovej novely. Konali tak v čase prípravy novely zákona, ktorá by v prípade prijatia NR SR znamenala vážne narušenie samosprávy a vnútornej nezávislosti. Aj preto za vylúčenie menovaných hlasovali 11. októbra všetci prítomní členovia Výboru MS.

Medzi ďalšie argumenty patrili aj ekonomické problémy tlačiarne Neografia, ktorá je dcérskou spoločnosťou Matice slovenskej. Polygrafia je európske priemyselné odvetvie, ktoré prežíva vážnu ekonomickú krízu. V posledných rokoch zaniklo viacero veľkých tlačiarní v Európe i na Slovensku. Zhoršujúce sa konkurenčné podmienky, spôsobené geopolitickým vývojom, štátnymi zásahmi a konsolidačnými opatreniami, znemožňujú slovenským tlačiarňam presadiť sa na trhu. A to postihlo aj Neografiu. Posledné dva roky zaznamenala ako proexportná tlačiareň prepad nemeckého i anglického trhu, čo spôsobilo markantný pokles tržieb a celkových výnosov. Pritom Únia a ani Slovenská republika nijako nechráni svoj polygrafický trh pred konkurenciou z Číny.   

• NOVELU NEPODPORILI

Niektorí poslanci i vládni predstavitelia pritom o negatívnom vývoji v Neografii vedeli na základe listu Matice slovenskej už od minulého roka a vedenie opäť v januári tohto roku oslovilo premiéra a ministerstvo hospodárstva o pomoc. Štát záujem o podporu domácej slovenskej proexportnej spoločnosti neprejavil. Môžeme konštatovať,  žiadosť o intervenciu štátu nielen nepomohla, ale poslúžila ako argument proti Matici.

Je nepochopiteľné, ak niektorí poslanci podmieňujú prijatie takej vážnej legislatívnej zmeny vývojom v súkromnej obchodnej spoločnosti, ktorá za ostatných minimálne pätnásť rokov nečerpala žiadne štátne dotačné prostriedky. Posledný zásah nemal širšiu podporu v parlamente. Proti sa vyjadrili viacerí poslanci a funkcionári zo Smeru ‒ SSD, z Hlasu ‒ SD i z radov nezávislých zákonodarcov. A aj z dôvodu procedurálneho sa o návrhu novely zákona o MS napokon nerokovalo.