Liptovskí divadelníci stvárňujú biografie osobností
Text a foto: Viktor PODHORANSKÝ
Pracovníci Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši sa rozhodli usporadúvať prednášky o menej známych, no významných osobnostiach netradičnou formou. V spolupráci s Matičnou divadelnou ochotníckou scénou (MADOS) pripravujú tzv. „dramatické prednášky“. Po nesmelých krokoch, keď sa uskutočnili už dve takéto prednášky, sa podujali pripraviť takúto dramatizáciu o Viere GALLOVEJ ‒ významnej osobnosti kultúrneho života nielen v Turci, ale aj na celom Slovensku.
V priestoroch Domu MS v Liptovskom Mikuláši sa uskutočnil spomienkový večer pod názvom Viera Gallová – významná osobnosť kultúry. Organizátori podujatia Dom Matice slovenskej a Miestny odbor MS v Liptovskom Mikuláši ani nepočítali s takou veľkou účasťou. Priestory veľkej sály sa takmer úplne zaplnili.
■ IMPROVIZOVANÉ ŠTÚDIO
Scenár programu napísal pracovník Domu MS Peter Vrlík, ktorý je zároveň aj tajomníkom miestneho odboru MS. Odohrával sa v improvizovanom rozhlasovom štúdiu. Redaktor v štúdiu privítal pani Vieru Gallovú, ktorú stvárnila herečka MADOS-u Želka Rybková, jej sestru pani Evu Popovičovú a literárneho a výtvarného kritika, manažéra kultúry Petra Cabadaja. A potom sa už začal odvíjať príbeh tejto nevšednej osobnosti. Redaktor, ktorého profesionálne stvárnil Peter Vrlík, sa pýtal na prácu a život Viery Gallovej, a tak sa prítomní mohli dozvedieť čosi viac o tejto rodáčke z Liptovského Mikuláša.
■ MATIČIARSKA RODINA
Viera Gallová sa narodila 15. apríla 1950 v Liptovskom Mikuláši do rodiny dlhoročného tajomníka Miestneho odboru, člena Matice slovenskej od roka 1942 Karola Komanderu. V rodisku absolvovala základnú školu a strednú všeobecnovzdelávaciu školu. Potom sa rozhodla študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove odbor výchova a vzdelávanie dospelých – teória a sociológia kultúry. Po skončení vysokoškolských štúdií spojila život s metropolou Turca. Vydala sa a začala pracovať v Etnografickom ústave Slovenského národného múzea v Martine. Najprv pracovala ako radová zamestnankyňa, neskôr sa stala vedúcou kultúrno-osvetového oddelenia. Potom sa zamestnala ako sociologička v podniku PREFA. V roku 1990 sa po výberovom konaní stala riaditeľkou Turčianskej galérie v Martine.
■ ZÁSLUŽNÁ ČINNOSŤ
Viera Gallová sa zaslúžila o ukončenie rekonštrukcie rodného domu Mikuláša Galandu v Turčianskych Tepliciach. Realizovala výstavu regionálneho umenia Turca vo francúzskom meste Saint-Nazaire v Hoogeveene v Holandsku. Usporiadala medzinárodnú súťažnú výstavu Bienále knižného umenia v Martine.
Zastávala aj významné verejné funkcie. Bola členkou medzinárodnej poroty detskej grafickej tvorby v poľskej Toruni, členkou predsedníctva Rady galérií Slovenska, poslankyňou Mestského zastupiteľstva v Martine, predsedníčkou komisie vzdelávania a kultúry, podpredsedníčkou Rady národnej kultúry.
■ OŽIVENÉ SPOMIENKY
Na svoju staršiu sestru si zaspomínala Eva Popovičová. Priblížila jej mladé roky, pestvá ktoré vystrájala, jej stále veselú a optimistickú povahu. Peter Cabadaj predstavil Vieru Gallovú ako výraznú osobnosť kultúrneho života nielen Turca, ale aj celého Slovenska. Z jeho vystúpenia citujeme: „S menom Viery Gallovej je spojené zlaté obdobie Turčianskej galérie, ona, aj keď nebola kunsthistoričkou, dokázala dotiahnuť do galérie významné osobnosti výtvarného života, vystavovali sa tu diela nielen významných slovenských autorov, ale aj diela svetových predstaviteľov moderného umenia.“
■ HOLD ČINORODOSTI
Viera Gallová zomrela pred dvadsiatimi piatimi rokmi 2. septembra 2000. Peter Vrlík na záver podujatia zhrnul: „Nech je toto podujatie tichou spomienkou, hold osobnosti, ktorá urobila tak veľa pre kultúru nielen v Turci, ale aj na celom Slovensku.
Riaditeľ Domu MS v Liptovskom Mikuláši a podpredseda Matice slovenskej Marek Nemec uzavrel: „Som rád, že práve Matica slovenská si pripomenula osobnosť Viery Gallovej, mikulášskej rodáčky, a takej výraznej osobnosti kultúrneho života. Je našou povinnosťou nezabúdať a pripomínať si menej známe osobnosti a tak zachovávať národnú pamäť. Myslím si, že v našom kultúrnom stránku sa nám to darí a naše podujatia sa tešia záujmu širokej kultúrnej verejnosti. Pevne dúfam, že v takýchto aktivitách budeme aj ďalej pokračovať.“
