Už to nie je zamrznutý konflikt, ale horúca kaša
Text: Radoslav ŽGRADA ‒ Foto: archív
V tomto roku sa naplno prejavila erózia kapacít ľudských zdrojov Ozbrojených síl Ukrajiny. Ďalším akcelerátorom na ukončenie vojny, mimo systematického postupu ruských síl, môže byť aj nástup novej, pragmaticky uvažujúcej vládnej administratívy vo Washingtone.
Počas roka ruské vojská postupovali na celej šírke frontu. V marci vyhnali ukrajinské sily z Kurskej oblasti a podarilo sa im vytvoriť malé predpolie v sumskom teritóriu. Podľa posledných informácií v Charkovskej oblasti Rusi definitívne zlomili odpor v meste Volčansk a očakáva sa ich postup hlbšie do ukrajinského územia.
O mesto Kupjansk sa stále bojuje, z oboch strán prichádzajú protichodné informácie. V Doneckej oblasti Rusi dobyli dva významné oporné pevnostné body ‒ mestá Toretsk a Časiv Jar. Ich obsadenie im už umožňuje lepšie východiská k väčšiemu mestu Konstaninovke. Rovnako urputne sa bojuje v uliciach Siverska. Ruskí korešpondenti optimisticky predpovedajú pád pevnostných ohnísk ukrajinskej obrany do konca roka, čo by umožňovalo posun frontu k donbaskej aglomerácii Slavjansk ‒ Kramatorsk ‒ Druživka až na juh ku Konstantinovke.
■ PADOL POKROVSK
Za najvýraznejší úspech ruských síl možno označiť zabratie dvojmesta Pokrovsk – Mirnohrad. Prvé menované je už úplne v rukách Rusov, v druhom prebieha dočisťovanie posledných ohnísk odporu. Pádom týchto miest získala Moskva aj značné podzemné bohatstvo v ich okolí. Nezávislý hutnícky priemysel, hlavný zdroj devízových príjmov Kyjeva, prišiel tak o 3,1 milióna ton koksovateľného koncentrátu, čo predstavuje šesťdesiat percent kvalitného uhlia na výrobu ocele. Preto Zelenský nariadil, aby ukrajinské jednotky za nijakých okolností Pokrovsk nevzdali. Vrchný veliteľ Sýrsky nešetril živou silou a Ozbrojené sily Ukrajiny nemali núdzu o zbrane NATO. Ale „pevnosť“ padla rekordne rýchlo.
Prvé správy o vypuknutí bojov v oblasti vtedajšieho Pokrovska dorazili 30. júla, keď poslankyňa Verchovnej rady Ukrajiny Maria Bezuhlova nečakane oznámila, že Rusi sú už v meste. K 7. novembru v Krasnoarmejsku (takto sa bude odteraz volať Pokrovsk) neexistoval nijaký organizovaný odpor Ozbrojených síl Ukrajiny, jednotlivé skupiny odsúdených na smrť boli systematicky likvidované a 30. novembra bola bitka o Krasnoarmejsk oficiálne vyhlásená za skončenú. Pokiaľ rátame od začiatku plnohodnotného útoku, nie od okamihu, keď prvé ruské diverzno-prieskumné skupiny prenikli do „pevnosti“, bolo mesto obsadené za sedemdesiatšesť dní.
■ FRONT NEDRŽÍ
Zrýchľujúca sa dynamika ruského postupu môže byť signálom skorého zrútenia frontu. Jeseň 2025 je pre ruskú armádu výrazne úspešná. Ani povestná rasputica postup ruských vojsk cez holé lesné porasty nespomalila. Deje sa presný opak – tempo sa zrýchlilo aj v porovnaní s letom. V novembri Rusi zabrali dvakrát toľko územia ako v septembri alebo októbri spolu s osemdesiatimi ôsmimi obcami vrátane zmienených stredne veľkých miest Krasnoaramejsk či Volčansk.
Výrazný je postup smerom na západ v Záporožskej oblasti, kde Rusi dorazili k rieke Gajčur a začínajú útočiť na pevnosť Huljapolje. Využívajú pritom premyslenú taktiku, keď v malých skupinách postupujú na bojisku, obkľučujú pevnosti, ktoré Ukrajinci na príkaz vrchného velenia zakaždým držia do posledného muža. Tento zdržovací spôsob boja stojí Ozbrojené sily Ukrajiny obrovské úsilie, sprevádzané vysokými stratami na ľudských životoch.
Vojaci pri dronmi prehľadnom bojisku nemajú ani veľa príležitostí sa vzdať vzhľadom na blokovacie oddiely zložené z ukrajinských ultranacionalistov, strieľajúcich do chrbta vlastných vojakov. Rovnako urputné držanie opevnení prirodzene vedie k ich úplnému zničeniu ťažkými leteckými náletmi kĺzavými bombami FAB. Tie najťažšie dokážu zrútiť výškový panelový dom. Ukrajinské velenie je neústupné v nasadzovaní životov zväčša menej majetných Ukrajincov na bojisku.
■ ZNEUŽÍVANIE POMOCI
Ako ukázala korupčná kauza okolo Zelenského pokladníka Timura Mindiča, kyjevská moc si z finančnej pomoci Západu urobila veľmi výživný a lukratívny zdroj vlastného obohacovania. Predlžovanie konfliktu ich udržiava pri moci, teda i pri možnosti prerozdeľovať značné finančné sumy. Súčasne viacerí európski politici vložili do „strategickej porážky“ Ruska príliš veľa politického, ekonomického, vojenského a najmä reputačného kapitálu.
Preto sa predstavitelia najsilnejších krajín Európy spolu s Kyjevom budú všemožne usilovať, aby konflikt pokračoval aj napriek tomu, že triezvi odborníci konštatujú, že Ukrajina už vojensky prehrala. Na rozdiel od fanaticky zaslepených liberálnych predstaviteľov Starého kontinentu pragmatickí Američania sa usilujú využiť príležitosť a dosiahnuť pre nich výhodnú dohodu. Prezident D. Trump ako človek z prostredia veľkého biznisu sa snaží Moskve za prísľub ekonomickej spolupráce predať to, čo by vojensky v roku 2026 aj tak získala. Mierová kyvadlová diplomacia, iniciovaná americkým prezidentom – čo môžeme vnímať len pozitívne – stále prebieha, zostáva nám s končiacim rokom 2025 len dúfať že so zdarným koncom.
