Progresivizmus dohára ako čmudiaca fakľa. Víťazstvo Donalda Trumpa vystrašilo byrokratov Európskej únie z meniacej sa paradigmy americkej politiky nielen v oblasti rodovej ideológie a nečakaného nástupu konzervativizmu, ale najmä mierového riešenia konfliktu na Ukrajine. Neoliberalizmom a rusofóbiou nasiaknutá úniová Európa nie je schopná reagovať na nové výzvy inak ako panikou a hysterickým volaním: „Do zbrane!“ Nech to stojí, čo to stojí – Ursulu von der Leyenovú nezaujíma stámiliardový úver na vojenské ciele z Európskej centrálnej banky, dôležité je „bojovať, bojovať a bojovať“ (za víťazstvo Ukrajiny a porážku Ruska), ako sa vyjadril americký prezident.
Poľský premiér Donald Tusk tvrdí, že Európa je schopná vyhrať v každej konfrontácii s Ruskom, čo zrejme podľa neho znamená výzvu do vojny s týmto nepriateľom „ohrozujúcim“ našu starobylú Európu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce začať debatu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika nad európskymi spojencami. Putin na slová Macrona iba stroho varoval pred recidívou krachu Napoleona v Rusku. Mimochodom, pokiaľ ide o francúzske strašenie atómovými zbraňami, treba uviesť, že Macron má k dispozícii dáždnik v počte asi dvestošesťdesiatich jadrových hlavíc a Rusko asi šesťtisíc. Zdá sa, že nielen v slnečnom Francúzsku, ale aj v Nemecku a vo Veľkej Británii je rozum v koncoch. Pozor na slnečný úpal!
Prirodzene, vplyv neveľkého Slovenska je na globálnu politiku miniatúrny. Napriek tomu nemusíme so všetkým súhlasiť, čo sa upečie v Bruseli, Paríži či Londýne, napriek tomu, čo kričí Michal Šimečka a jeho progresívna partia vrátane propagandistických hercov na pôde SND. Poznamenávam, že chválim Romanu Tabakovú (a nie som sám) za odvahu povedať pravdu do očí hereckému ansámblu a veľkej časti zaslepeného publika a upozorniť ich, čo nie je podľa etického kódexu tejto výsostne kultúrnej inštitúcie. Hrubý politický aktivizmus á la nenávistné odpudzujúce slogany Petra Schutza nepatria na javisko poprednej slovenskej scény.
Progresivizmus je na celom svete na ústupe, ale nezvoní mu umieračik. Kope, napáda korene, z ktorých vyrástla naša európska kresťanská civilizácia. To nie sú len nejaké náboženské dogmy kresťanstva či judaizmu, ale biologický základ ľudského rodu. Bez symbiózy on a ona, muž a žena nemôže existovať progres vo vývoji živého tvorstva. Výnimky z toto naratíva nemôžu byť rovnocenným, a už vôbec nie určujúcim princípom života.
Sedemdesiat pohlaví je progresivistický bluf, akási zvrátená ideológia či nevedomá snaha zničiť zmysel života, rozvrátiť morálku a vlastne aj identitu človeka. Proti životu je aj vojna, pokiaľ neuznávame populačnú teóriu ekonóma Thomasa Malthusa (1776 – 1834), ktorá spája možnosť predchádzať ekonomicky nezabezpečenému rastu obyvateľstva jeho „prirodzenou reguláciou“ prostredníctvom vojen, hladu a epidémií. Tento Angličan tvrdil, že „neresť vrátane páchania vojny, biedy a hladu, vrátane hladomoru a zlého zdravia“ môžu zastaviť nadmerný rast ľudstva.
Všetky podobné teórie aj ďalšie postmoderné ideológie zasahujú našu pospolitosť takmer vykorenenú z tradícií, ktoré sú overené stáročiami. Jediným únikom z tohto naoktrojovaného systému do vedomia ľudí je bojovať proti nemu nielen ako proti nežiaducim prejavom nesociálneho a protispoločenského myslenia, ale aj ako totalitného fenoménu uznávajúceho len jeden tzv. progresívny politický názor.
Zosieťovanie mimovládnych politických organizácií a opozičných strán, spriaznených s médiami, ktoré stratili auru hlavného spoločenského prúdu, je dobrou správou pre Slovensko. Na tom nič nezmení Šimečka ani pouličné demonštrácie pod smiešnymi transparentmi: „Zrušte stranu Smer aj Hlas ‒ Fico, Pele, Eštok, baľte kufre“ alebo: „Odíďte z vlády, nie z EÚ a NATO“ alebo perlička: „Slovensko je Európa ‒ hlásia Demokrati“ a podobné výrony zmätenej mysle mimo akejkoľvek reality.
Prosím, bez urážky. Stádo vlastne za to nemôže, kto ho pasie. Počúva svojich bábkovodičov, ktorí zasa visia na nitkách zahraničných tútorov. Škoda slov. Koleso dejín sa začína krútiť inak.
Text: Ľudovít ŠTEVKO
Foto: Internet
