Neústupčivosť strán konfliktu rozuzlenie nesľubuje
Radoslav ŽGRADA – Foto: a gentúrny s ervis
Ukončenie vojny na Ukrajine je v nedohľadne aj v nastupujúcom novom roku 2026. Mierové iniciatívy, predovšetkým od Trumpovej administratívy, sú dobrým základom do budúcnosti, ale momentálne neprinášajú reálne vyhliadky na rýchle zastavenie bojov. Všetko nasvedčuje tomu, že konflikt sa rozhodne na bojisku.
Základným problémom je neústupčivosť všetkých znepriatelených síl. Ruská federácia počas konfliktu zaplatila veľmi vysokú daň, preto z politických dôvodov musí byť víťazstvo o to ohromujúcejšie, aby sa ospravedlnilo množstvo preliatej krvi. Moskva stále dúfa v zrútenie NATO ako politicko-mocenského konštruktu, ktorý je voči nej explicitne nepriateľský navzdory rozpadu Sovietskeho zväzu, minimálne sa snaží zabezpečiť si uznanie svojich bezpečnostných obáv na princípe jej nedeliteľnosti pre všetkých aktérov. Kým sa bojuje, do Kyjeva pritekajú mamutie finančné prostriedky zo Západu, ktoré si vedenie štátu v celej vertikále môže odkláňať k osobnému prospechu. Indície naznačujú, že aféra týkajúca sa Timura Mindiča nie izolovaný jav, ako sa verejnosti snažia vnútiť liberálne médiá. Korupčné dôvody vedenia krajiny zotrvávať vo vojne, ktorú nie je možné vyhrať a ktorá bezpodmienečne vedie k zrúteniu štátu, nemožno marginalizovať.
Samozrejme, neústupčivosť spoločnosti zohráva istú rolu, ale chýba pre ňu racionálne zdôvodnenie a ospravedlnenie gigantických ľudských a materiálnych strát Ukrajiny, ako aj stratu jej budúcnosti. Bez finančnej a vojenskej podpory Západu by sa Ukrajina zrútila už na začiatku konfliktu. Deväťdesiatmiliardová pôžička pre Kyjev, schválená 19. decembra v Bruseli, je dostatočným dôvodom pokračovať vo vojne aj v roku 2026. Navyše pre vládnuce politické špičky v Európe, ako aj celý mediálny a mimovládny sektor ide o nezmieriteľný ideologický boj, o zachovanie toho, čo možno nazvať globalisticko-liberálny svetový poriadok.
Európska únia ako prvý veľký pokus o nadnárodnú organizáciu nutne absorbovala ľudí vnútorne oddaných a stotožnených s globalistickým konceptom videnia sveta či duchom globalizmu. Tento ideologicko-mocenský aparát nie je ochotný prijať realitu, kde nie je centrom svetového riadenia (vrátane rigidných ideologických rámcov) a hlavným globálnym beneficientom ekonomického rozvoja. Problematika úpadku Západu je veľmi široká a komplikovaná, Spojené štáty sa snažia zachrániť zameraním sa na vlastné problémy či na „vlastnú hemisféru“, európski politici stavili všetko na porážku Moskvy v nádeji zachovania si moci tak doma, ako aj vo vzťahu k zvyšku planéty. O žiadne medzinárodné právo, trpiaci ukrajinský ľud či vzťah agresor ‒ obeť tu rozhodne nejde.
Na pozadí týchto širších súvislostí sa začiatkom tohto roka zišli sily tzv. koalície ochotných vo francúzskom hlavnom meste. Cieľom bolo dohodnúť sa na bezpečnostných garanciách sľúbených Kyjevu po prípadnom podpise prímeria, ak by došlo k nového ruskému útoku. Tieto garancie zahŕňajú využitie vojenských schopností, spravodajskú a logistickú pomoc, diplomatické opatrenia a ďalšie sankcie proti Rusku. Rovnako pokračovanie vo vojenskej pomoci, počíta sa s dlhodobými balíkmi na obranu, podporou financovania nákupu zbraní či prístupu k skladom, ktoré by mohli v prípade budúceho ozbrojeného útoku poskytnúť rýchlu dodatočnú podporu.
Garancie zahŕňajú účasť na navrhovanom mechanizme monitorovania prípadného prímeria vedeného Spojenými štátmi, ako aj mnohonárodné sily zložené z príslušníkov krajín koalície, ktoré by boli nasadené na Ukrajine! Inými slovami, nič sa nezmení, západné krajiny budú vyvíjať tú istú činnosť čo teraz: poskytovať Ukrajine vojenskú, finančnú a diplomatickú pomoc a dodávať Ozbrojeným silám Ukrajiny zbrane NATO. Rovnako zavádzať sankcie. Významná je tu však zmienka o prítomnosti západných vojakov na Ukrajine, proti čomu sa Moskva vyjadrila kategoricky proti.
Výsledkom záväzkov je čosi ako privilegované kvázičlenstvo Ukrajiny v NATO, keď kyjevský režim nemá absolútne žiadnu potrebu túto štruktúru financovať, zatiaľ čo teoreticky získava všetky výhody ochranného dáždnika Aliancie. Text deklarácie predpokladá výlučne bezpečnostné záruky len pre Ukrajinu, neobsahujú ani slovo o bezpečnostných zárukách pre Rusko. Čo bol vlastne dôvod na začatie vojenskej operácie na Ukrajine. Stretnutie v Paríži je buď nepochopenie reality následkom dlhodobo budovanej arogancie Západu, alebo úmyselný výsmech v podobe PR diplomacie. Čo naznačuje, že vojna potrvá aj v roku 2026 až do zrútenia brannej moci Ukrajiny na pozadí rozpadu civilnej infraštruktúry pre masovú dezerciu a straty na bojisku.
