Už po niekoľkých týždňoch možno hodnotiť dosah transakčnej dane. Vláde sa podaril naozaj husársky kúsok. Poštvala si proti sebe väčšinu podnikateľov, ktorým sa na výpisoch z účtov zobrazujú financie za každú finančnú operáciu. Podľa štatistických údajov Finančnej správy na Slovensku koncom roka 2024 podnikalo asi 352-tisíc firiem. Podnikatelia ani verejnosť už neriešia fakt, že konsolidáciu sme museli naštartovať aj pre neefektívne vládnutie v ostatných rokoch. Inak by nás čakala grécka cesta.
Suma 0,4 percenta, odpísaná z platobného účtu pri každej finančnej transakcii, sa na prvý pohľad možno nezdá veľká, v prepočte sú to štyri eurá na každých tisíc. Je limitovaná sumou 40 eur. V prípade výberu financií v hotovosti transakčná daň stúpne na 0,8 percenta a vrchná hranica už stanovená nie je. Zamestnávatelia budú musieť za jedného zamestnanca, ktorý poberá priemernú mzdu v slovenskom hospodárstve, ročne odviesť štátu 50 eur. Firmy už pár dní po zavedení dane trvajú na platbách v hotovosti a ukladanie peňazí do banky sa im nezdá byť pri terajších úrokových sadzbách výhodné.
Transakčná daň je pritom v rámci Európy raritou. Žiadny štát totiž nemá záujem umelo zvyšovať náklady podnikateľov. Častý argument, že ju má zavedenú aj susedné Maďarsko, pokrivkáva. Tam ju vláda kompenzovala 9-percentnou sadzbou z príjmu právnických osôb. Na Slovensku je to dva a pol krát viac.
Dokonca aj bežné náklady, napríklad na energie, vari okrem miezd zamestnancov, kde sme na posledných miestach v rámci Európy, sú u nás nepomerne vyššie ako v zahraničí. A to zatiaľ iba nesmelo odhadujeme, ako sa prejavia na podnikateľskom prostredí drastické dane z USA, smerujúce do tejto krajiny. Najmä v oblasti automobilového priemyslu, od ktorého je Slovensko aj pri vývoze až chorobne závislé. Pritom v roku 2023 spoločnosti Volkswagen a Kia, teda najväčší platitelia daní a odvodov, spolu priniesli do štátneho rozpočtu vyše päťsto miliónov eur. Plán zavedenia transakčnej dane je vybrať ďalšiu pol miliardu a v budúcom roku sedemsto miliónov eur.
Ak chcela vláda odradiť podnikateľov, znížiť ich počty a zaviesť registráciu slovenských firiem v zahraničí, nemohla to urobiť lepšie. Pritom by malo byť jej úlohou pravý opak. Podnikateľov treba pozitívne stimulovať, pretože tí tvoria hodnoty, zamestnávajú ľudí, a tak štátu prinášajú potrebné financie. Od júla sa má znížiť cena DPH, ktorú si môže podnikateľ odpísať z daní, napríklad z kúpy auta. Zvyšok, ktorý nepôjde zdaniť, si ponechá štát. A ešte sú otvorené ďalšie možnosti. Ak si musíme platiť za dažďovú vodu, ktorá pri každom daždi odtečie do verejnej kanalizácie, na ktorú musíme byť povinne napojení, prečo nezaviesť aj daň z búrky, zo vzduchu, z cyklochodníkov a podobne. A je asi len otázkou času, kedy nejakého chladného ekonóma bez úsmevu napadne zaťažiť transakčnou daňou aj občana.
Ozvali sa aj politici. Po funuse. Pred mesiacmi zavedenie tejto dane schvaľovali. Predseda SNS Andrej Danko navrhuje zatiaľ jej zrušenie pre malé firmy s obratom do 100 tisíc eur. A v druhom kroku chce zrušiť transakčnú daň ku koncu roka úplne. Ak pomôže aj opozícia, mohlo by sa tak stať už na konci októbra.
V konsolidácii to bude výpadok okolo 700 miliónov eur. Po vyčerpaní všetkých ekonomických fígľov a viac-menej legálnych únikov, ako je prechod na zahraničné platby a podobne, podnikateľom nezostane nič iné, len preniesť svoje náklady na spotrebiteľa. Už teraz sa teda objavujú diery vo výbere tejto dane, ktorú však minister financií iste čoskoro opraví.
Napríklad prevody medzi transakčným a osobným účtom živnostníka v rámci jednej banky novej dani nepodliehajú, ale pohyby medzi súkromným kontom a kontami eseročky už áno. Slovenská komora daňových poradcov má výhrady k uplatňovaniu výnimiek alebo poukazuje na chýbajúci opravný mechanizmus pri možných nesprávne zdanených transakciách. Firmy môžu používať pri taxách platobné karty alebo platiť poukážkami, kde je suma aj po zvýšení cien pošty štyri eurá.
Malí živnostníci sú zatiaľ spokojní, spoločnosti s ručením obmedzeným už daň musia platiť, a to aj v takom prípade, že ide o podnik bez zamestnancov, ktorý tvorí len jedna osoba. Neslávna doba „kešu“, ktorá sa zdala byť zabudnutá a na ktorú sa odvolávali v minulosti aj niektorí politici, sa vracia späť.
Text: Ivan KRAJČOVIČ
Foto: Internet
