Vedecký obraz i odraz našej materinskej reči
Zhovárala sa Eva SISKOVÁ ‒ Foto: archív F. R.
Vydavateľstvo Matice slovenskej v Martine vydalo pozoruhodnú knihu Skladba slovenského jazyka, ktorej autorom je doma i v zahraničí známy slovenský jazykovedec ‒ vysokoškolský profesor Ján Kačala. Toto celoživotné dielo sa aktuálne nachádza v procese kodifikácie poslednej časti spisovnej slovenčiny, ktorá zatiaľ nie je kodifikovaná a tou je syntax. Kodifikáciu zahájilo Ministerstvo kultúry SR a 25.novembra to verejne ohlásilo na odbornom podujatí v Bratislave. O tejto rozsahom i obsahom priam monumentálnej publikácii sme hovorili s profesorom doc. PhDr. Františkom RUŠČÁKOM, CSc., ktorý sa špecializuje na štylistiku slovenského jazyka, jazykovú kultúru, literárnu onomastiku a teóriu vyučovania jazyka a slohu.
Vieme určiť, aký je vedecko-spoločenský prínos tejto novej publikácie?
Uvedená kniha má výraznú percepčno-kognitívnu, rovnako aj teoreticko-metodologickú a aplikačno-didaktickú hodnotu, preto zaslúžene vyvoláva priaznivé ohlasy vo vedeckovýskumných prostrediach a zaiste (usudzujúc tak podľa doterajších oficiálnych i neoficiálnych správ – recenzií) aj v širších – vzdelávacích súvislostiach. Rozsahom i obsahom takáto kniha o skladbe slovenského jazyka doteraz nevyšla.
Aká je samotná skladba tejto monografie?
Má osem ťažiskových kapitol s príslušnými podkapitolami, pričom všetky výklady jednotlivých syntaktických javov možno pokladať za ťažiskové. Dominuje v nej pre Jána Kačalu príznačná podrobnosť a presvedčivosť jednotlivých výkladov, smerujúcich k možnosti ich funkčného uplatňovania v teoretickej a didaktickej praxi. Funkčne využíva doterajšie známe syntaktické práce či poznatky vrátane (najmä) vlastných a dodajme – početných prác, a rovnako aj starších autorov, ktorí sa výraznejšie zaslúžili o vedecké poznanie slovenskej syntaxe a syntagmatiky, zo starších najmä E. Paulinyho, J. Ružičku, zo súčasných M. Ivanovú.
Čo na tomto jazykovednom diele ocenia tí, ktorí s jazykom aktívne pracujú?
Presvedčivé výklady základných syntaktických pojmov a termínov, počnúc teoreticko-metodologickým vymedzením fenoménu skladby ako jednej zo stĺpovej jazykovednej disciplíny, teda jej obsahovej náplne a syntaktického systému – syntagmatiky; podrobné výklady syntaktických jednotiek a ich vzťahov, vymedzenie syntaktických pravidiel, spôsobov a prostriedkov spájania a v neposlednom rade sú to presvedčivé výklady sústavy vetných členov.
V knihe sú prehľadne a priam minuciózne vysvetlené všetky relevantné údaje o vete (a jej súvetných členeniach) ako centrálnej jednotke syntaxe a v neposlednom rade údaje o vzťahu vety a výpovede. Nosné a orientujúce sú kapitoly o gramatickej a sémantickej štruktúre vety, resp. o gramaticko-sémantických štruktúrach a ich variantoch; rovnako tak možno hodnotiť výklady o obsahových štruktúrach vety – viet. Systémovo sú napojené na výklady o slovoslede a modalite vrátane príznakových štruktúr (najčastejšie expresívnych) a výklady o hypersyntaktických štruktúrach viazaných na fenomén textu alebo jazykového prejavu.
Čo sa v tejto obdivuhodnej Kačalovej knihe prezentuje ako jeho osobný a osobnostný vedecký vklad, ktorý je výsledkom autorovho viacročného a systémovo-systematického bádania?
Na prvom mieste je to prehĺbenie sémantického pohľadu na celú skladbu, a osobitne na systémový vzťah sémantiky slova a sémantiky vety, konkrétne najmä na to, ako autor odvodzuje hodnotové úrovne sémantiky vety od hodnotovej úrovne sémantiky slova, resp. od jeho sémantickej štruktúry, teda ako sa hodnotové aspekty slova uplatňujú na rozličných úrovniach sémantiky vety; všetky výklady sú podporené syntakticky rozmanitými textami ako doplňujúcim výkladovým inventárom, teda ukážkami konkrétnych syntaktických jednotiek od syntagiem po vetné, súvetné a nadvetné.
Toto dovedna možno označiť ako Kačalov originálny prínos do teórie o sémantike vety – viet. Teória Jána Kačalu tak akcentuje podmienenosť slovosledu syntagmy a vety istými „predvetnými“ predispozíciami či danosťami slov a slovných spojení. A k tomu treba podľa autora zdôrazniť, že špeciálnu funkciu v sémantike a gramatike vety predstavuje najmä sémantika slovesa daná intenciou slovesného deja vo všeobecnosti a najmä so zreteľom na sémantiku predikátu.
Z toho vychodí, že stavba vety a jej intenčnej štruktúry (intenčnej hodnoty slovesného deja) vytvára jednotný sémanticko-gramatický obraz vety. Aj preto či práve preto je Kačalov súbor pojmov a termínov spájaných s teóriou intencie slovesného deja a intenčnej hodnoty slova originálnym prínosom do priestoru doterajších teórií intencie slovesa.
Nájde toto jazykovedné dielo uplatnenie v školskej praxi?
Najnovšia vedecká monografia profesora Jána Kačalu predstavuje syntetickú, teoreticko-metodologicky na vysokej úrovni spracovanú novodobú teóriu (a prax) skladby slovenského jazyka. Je komplexne uchopenou paradigmou všetkých relevantných údajov systémovo viazaných na skladobné zákonitosti nášho jazyka v jeho písomnej a ústnej realizácii.
Práca má logickú explanačnú nadväznosť a súvzťažnosť, rovnako aj presvedčivosť spojenú s (už uvedeným) dokladovým materiálom vybraným z priestorov rozličných textových žánrov. Kniha je teda najnovším, inovatívne synteticko-komplexne uchopeným vedeckým obrazom i odrazom skladby nášho jazyka, ktorý vecne poskytuje ďalšie možnosti na jej vedeckovýskumné spracúvanie a, to zdôrazňujeme, na funkčné didaktické uplatnenie v školskej praxi vrátane spresnenia a terminologicko-pojmového vymedzenia aparátu týkajúceho sa učiva o skladbe v učebniciach slovenskej gramatiky v základných a stredných školách.
