Žatva? A to je, prosím vás, čo?
Štefan ZLATOŠ ‒ Ilustračné foto: Emil SEMANCO
Nie, nikto netúži po tom, aby sa spravodajstvo v televíziách hemžilo kombajnmi, pozberovými mechanizmami a aby v ňom boli prioritné zábery na politikov v oblekoch, mrviacich v rukách zrno a tváriacich sa, ako hlboko rozumejú obilninárskej problematike.
To už bolo. Smutné však je, že žatva, ľudovo zber chleba, už verejnosť akosi nezaujíma. Škandály, aféry a kauzy sú asi dôležitejšie. A tak ako sa v mediálnej tichosti, ak nie priam embargu, slovenská žatva 2025 začala, tak pokračuje aj neinformovanie okolo nej. Samozrejme, netýka sa to poľnohospodárov, ich komôr a združení.
■ SĽUBNÝ ODHAD
Ešte začiatkom leta sa v južných oblastiach Slovenska ukazovalo, že tohtoročná žatva by mohla byť výnosmi z tých „lepších“. Tak vyznievala aj tlačová správa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorú publikovala na prahu žatvy. Prvé kombajny sa v horúcom letnom, vtedy ešte nie tropickom počasí rozbehli po žatevných poliach a v typických obilninárskych oblastiach južného Slovenska začali kosiť. Úvodné zákosy boli najskôr pokusné, aby poľnohospodári zistili kvalitu zrna, úroveň jeho zrelosti a zvážili ďalší postup. Teraz už sa zber dostáva pomaly do finále.
■ ZAČIATOK V NITRE
Okres Nitra patrí medzi prvé oblasti Slovenska, kde sa tradične začína žatva. Poľnohospodári boli zvedaví najmä na to, ako sa s chýbajúcimi zimnými a jarnými zrážkami dokázali obilné polia vyrovnať. Deficit vlahy v pôde je evidentný už mesiace a informujú o tom aj pestovatelia. Podľa aktuálnych údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu je miera intenzity pôdneho sucha v celom profile na úrovni extrémneho sucha približne na dvadsiatich troch percentách územia. Najhoršia situácia je vo východnej časti Podunajskej nížiny, v Tekove, na Považí, hornej Nitre, Pohroní, v Strážovských vrchoch, Above a Zemplíne.
Niektorí pestovatelia mali začiatkom jari práve pre sucho oziminy nízkeho vzrastu, rastliny boli slabé a v nedostatočnej kondícii. Studený máj najmä v severne položených oblastiach Slovenska (povedzme v Liptove) zabrzdil ich vývoj. V každom prípade „je viac-menej isté, že rekordy v tomto roku prepisovať nebudeme. Očakávame priemerné úrody hustosiatych obilnín a repky práve pre slabé zrážky a jarné počasie. Pozitívnou správou je, že zrna bude dostatok pre potreby Slovenska. A to je veľmi dobrá správa nielen pre mlyny a pekárne, ale aj pre našich spotrebiteľov“, uviedol v tlačovej správe SPPK jej prvý podpredseda Emil Macho.
■ ROZDIELY V KRAJOCH
Okrem priemerných úrod očakávame aj výrazné regionálne alebo až lokálne rozdiely v množstve a kvalite zrna. Identická plodina pestovaná na rovnakej pôde u dvoch susediacich podnikov v chotári môže pokojne priniesť výrazné rozdiely v kvalite a množstve. Stačí nerovnomerné rozloženie zrážok počas vývoja rastliny na relatívne malom území krajiny a rozdiely v úrode sú vysoko pravdepodobné. Potvrdzujú to aj skúsenosti z minulých rokov.
Tlačový odbor SPPK mimoriadne dôrazne upozorňuje aj na iný problém. Komora reaguje veľkou nespokojnosťou na plánované zmeny financovania európskeho agrosektora. Európski politici budú v najbližších mesiacoch schvaľovať rozpočet Európskej únie a budúcu Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ po roku 2027. V čom vidia najväčšie problémy členovia Predstavenstva SPPK?
Zdroje Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) Európskej únie podľa návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034, ktorý Európska komisia zverejnila 16. 7. 2025, predstavujú 300 miliárd eur. Na porovnanie: súčasný rozpočet na roky 2021 – 2027 je vo výške 387 miliárd eur. Po úprave na reálne ceny v roku 2025 ide o zníženie približne o tridsať percent. Podľa SPPK však prídu poľnohospodári o oveľa viac peňazí. Už dnes nás ovplyvňuje inflácia, zvyšujú sa vstupy do výroby potravín, takže predpoklad SPPK je, že konečný výpadok bude oveľa vyšší.
■ KRITIKA BRUSELU
Poľnohospodári z viacerých členských krajín EÚ kritizovali návrhy eurokomisára pre poľnohospodárstvo Christopha Hansena. Najväčší odpor vyvolali plány na zníženie celkového rozpočtu pre poľnohospodárstvo a zlúčenie dvoch pilierov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky.
„Návrh Európskej komisie vôbec nezohľadňuje, čo sa deje v Európe a vo svete. Vraciame sa v čase, budeme robiť presne to isté, čo sme robili pred približne šiestimi rokmi. Úradníkom z Bruselu budeme zase dva-tri roky vysvetľovať ich odtrhnutie od reality. Z pôvodného návrhu Európskej komisie až po konečnú podobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky neostane kameň na kameni, lebo už teraz máme odmietavé signály z celej Európy. Nepoznám krajiny, okrem škandinávskych, ktoré by sa stotožnili s návrhom Európskej komisie,“ pripomína Emil Macho, prvý podpredseda SPPK.
