Keď nad Britskými ostrovmi znelo bojové heslo: We fight to rebuild
Juraj HRADSKÝ ‒ Foto: rodinný archív Š. B.
V rodine často spomínaný strýko Štefan Buchalík žil v Anglicku vo Walese v meste Cowbridge, kde po skončení druhej svetovej vojny našiel druhý domov. Spomienky medzi príbuznými zostávajú, a ak zlyháva pamäť, príde na pomoc rodinný archív…
Štefan Buchalík bol bratranec mojej mamy Márie Hradskej, rodenej Buchalíkovej. Narodil sa 16. apríla 1915 v Špačinciach. Jeho otec Matej bol roľník, matka Mária, rodená Matulová, pomáhala väčšinou v domácnosti. Po smrti Mateja Buchalíka sa jeho manželka s dvojročným synom Štefanom presťahovali do Cífera. Chlapec tu navštevoval aj ľudovú školu. Patril medzi lepších žiakov. Už ako výrastok sa stal riadnym členom cíferského Sokola a zakrátko sa vypracoval na výborného cvičenca. Jeho ďalšiu možnosť štúdia zamedzila zlá sociálna situácia v rodine, preto až do odchodu na vojenskú prezenčnú službu pracoval v majeri Cífer-Háj.
■ ÚTEK DO LÉGIE
Po návrate domov z vojenčiny, keď sa už schyľovalo k vojnovému konfliktu, Štefan ušiel z domu k rodine otcovho brata Karola do Báhoňa. Po dohode s priateľom odišli cez Čataj, kde bola maďarská hranica, do Budapešti. Tu sa práve tajne formovali oddiely pre vojenské légie v zahraničí. V nich už pôsobili viacerí dobrovoľníci, ktorí dostali doklady, sprievodcu a boli pripravení vycestovať do Juhoslávie a odtiaľ do Grécka. Po absolvovaní výcviku v Grécku sa Štefan ihneď prihlásil do Československej armády, ktorá sa v tom čase formovala a pripravovala na boj s fašistami vo Francúzsku. Začiatkom roka 1940 ho pridelili do prvej Československej brigády. Nemecké vojská však v krátkom čase obsadili Francúzsko a Štefanova jednotka bola prinútená ustúpiť až k Dunkerque, kde zabezpečovali ústupové boje a evakuáciu vojakov na Britské ostrovy. V týchto ústupových bojoch bol ťažko zranený, takže nebol schopný transportu. Do Anglicka sa dostal až po vyliečení…
■ LETECKÁ VOJNA
Bitku o Britániu v lete až jeseni1940 viedli výlučne letecké perute Luftwaffe, ktoré útočili na Kráľovské letectvo (RAF). Cieľom nemeckých vzdušných síl bolo získať vzdušnú nadvládu na plánovanú inváziu ‒ Operácia Seelöwe. Kráľovské letectvo hrdinsky odolalo a Nemci po zmene taktiky (Blitz) museli prejsť na nočné útoky. V čase, keď sa začalo bombardovanie bodových cieľov ‒ tzv. presné bombardovanie, boli na tento cieľ precvičené mnohé stíhacie perute RAF.
Stíhacie lietadlá sa minimálnymi úpravami zmenili na stíhacie bombardéry tak, že pod trup alebo pod krídla sa namontovali závesy pre bomby. Samotné zavesenie a ich kontrolu zabezpečovali skúsení mechanici zbrojári, teda i LAC ‒ Leading Aircraftman: čatár, montér, zbrojár, Fitter, Armourer RAF 788251 Štefan Buchalík, pridelený k 310. československej stíhacej peruti v rámci Royal Air Force. Peruť bola jednou zo štyroch československých perutí v RAF. Existovala od 10. júla 1940 do 15.februára 1946. Heslo 310. perute bolo We fight to rebuild: Bojujeme za obnovu. Za bojaschopnú bola uznaná v Duxforde (Duxford Aerodrome) v grófstve Cambridgeshire. Táto vzdušná kampaň priniesla obrovské straty, Nemci prišli zhruba o dvetisíc a britská strana o tisícosemsto strojov…
■ ČASY ROZHODNUTÍ
Po skončení vojny nastali pre členov Československého zahraničného západného odboja časy rozhodovania ‒ či sa vrátiť späť do vlasti, alebo ešte počkať, ako sa bude situácia v ČSR vyvíjať. Práve vývoj dal za pravdu tým, ktorí sa rozhodli ešte počkať. Anglicko ich prijalo ako svojich verných synov a umožnilo im zostať a získať solídnu existenciu.
Tí, čo sa ihneď po vojne vrátili do vlasti, podstúpili na vlastnej koži prenasledovanie a väznenie, najmä po februári 1948. Preto sa i Štefan Buchalík rozhodol zostať v Anglicku. Obľúbil si Južný Wales, ktorý mu pripomínal rodné Slovensko. Postavil si rodinný dom v Cowbridgi. Tu sa i oženil, zobral si za manželku Doris, dcéru starostu mesta. Po doplnení vzdelania pracoval v miestnych oceliarňach ako vedúci údržby. S manželkou Doris mali syna Timothea, ktorý pôsobil ako učiteľ histórie v Londýne. Štefan sa v Cowbridgi stal členom miestneho mužského spevokolu, členom Anglickej légie a tajomníkom Labour party.
Rodnú vlasť navštívil trikrát. Prvýkrát prišiel sám na skúšku v polovici šesťdesiatych rokov, či je to možné a či nebude stíhaný, hoci mal anglické štátne občianstvo a riadny pas. Druhýkrát pricestoval autom v roku 1967 aj so synom Timotheom, ktorému poukazoval Slovensko, zoznámil ho s členmi rodiny a so známymi. Tretíkrát prišiel na návštevu autokarom v roku 1972. Po príchode do Prahy však zomrel v hoteli na infarkt 12. júna 1972 vo veku 57 rokov. Pochovaný je na cintoríne v anglickom Cowbridge. Na pohrebe sa zúčastnili všetci priatelia a známi, ktorí ho dobre poznali, miestny spevácky zbor, členovia mestskej rady, členovia Anglickej légie, ako i spolupracovníci z oceliarní v Cardiffe. I to svedčí o tom, že Štefan Buchalík bol váženým občanom, obľúbeným človekom ďaleko od svojej vlasti. Jeho syn Tim mal so svojou manželkou Margaret dve deti ‒ syna Alexandra (Sandy) a dcéru Sian. Práve Alex (Sandy) mi pomohol s fotodokumentáciou.
■ ANGLICKÉ POCTY
Žiaľ, v Československu patril Štefan Buchalik medzi desiatky tých, na ktorých sa zabudlo a pri oceňovaní na Pražskom hrade, kde svojho času prezident Václav Havel odovzdával medaily členom RAF ‒ väčšinou českej národnosti a na Slovákov, ako už veľakrát predtým, sa zasa pozabudlo. Jeho meno nezaznelo ani počas oceňovania členov zahraničného odboja v prezidentskom paláci v Bratislave už po osamostatnení ‒ po roku 1993 po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky. Ale ‒ ako sa hovorí ‒ doma nikto nie je prorokom. Ocenenia sa mu dostalo v jeho druhej vlasti ‒ v Anglicku. Tam mu udelili vyznamenanie: medailu Za obranu Anglicka (Defence medal). Československé velenie v Londýne mu udelilo medailu Za bojové zásluhy a Československý vojnový kríž.
V roku 2014 v Prahe na Klárově odhalili pamätník československým príslušníkom RAF, ktorí počas druhej svetovej vojny bojovali v Britskom kráľovskom letectve. Pamätník v podobe majestátneho okrídleného leva československým pilotom venovali Briti žijúci v Prahe, ktorí na monument vyzbierali vyše tri milióny korún. Autorom bronzového pamätníka je britský sochár Colin Spofforth. Lev má symbolizovať odvahu viac ako dva a pol tisíc československých letcov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny pripojili k RAF ‒ 493 z nich prišlo v bojoch o život…
O MEDAILÁCH ŠTEFANA BUCHALIKA
Medaila s profilom kráľa Juraja VI. (zelená/červená/zelená stuha)
Je to Medaila za obranu Spojeného kráľovstva z rokov 1939 – 1945. Bola udeľovaná britským a národným silám Spoločenstva národov, ako aj niektorým zahraničným vojakom, ktorí slúžili v britských silách. Stuha je zelená so širokým oranžovým stredovým pruhom a tenkými čiernymi okrajmi – symbolizuje zelené polia, obdobia zatemnenia a útoky zápalnými bombami počas bombardovania. Medaila nesie podobizeň kráľa Juraja VI.
Bronzová medaila s hlavami vojakov (modrá/biela stuha)
Ide o Československú medailu Za statočnosť pred nepriateľom (Medaile Za Chrabrost před nepřítelem). Zobrazuje tri hlavy vojakov s prilbami, otočené doprava. Udeľovala sa za ocenenie individuálnej odvahy v boji. Stuha má po okrajoch biele pruhy so širokým svetlomodrým stredovým pruhom.
Československý vojnový kríž 1939 – 1945 (Československý válečný kříž 1939). Kríž s mečmi (červená/biela/modrá stuha). Medaila bola udeľovaná československým a spojeneckým vojakom za statočnosť a zásluhy v druhej svetovej vojne. Prekrížené meče naznačujú, že bola udelená špeciálne za bojové zásluhy. Stuha má úzke červené, biele a modré pruhy – národné farby Československa.
