Po Roku Antona Bernoláka matičná i nematičná verejnosť bude na budúci rok sústredená na výročie Ľudovíta Štúra, na osobnosť od základov nášho jazyka. Pre tieto noviny je to aj obrovská váha nepriameho dedičstva názvu štúrovských Slovenských národných novín a ich prílohy Orol Tatranský. Budúcoročné výročie priam ako poslanie pripomína jazykovedná osobnosť – Ladislav Bartko.

Vzdelanec a akademický pracovník s dlhou stážou patrí medzi tých, ktorí stáli na začiatku procesu oživotvorenia Jazykovedného odboru Matice slovenskej po roku 1989. Je to obrovská zásluha, bohatý súpis jeho diel, prác doplnila pred nedávnom prednáška nanajvýš potrebná: Spisovná slovenčina v súčasnosti – jej stav a perspektívy. Je dobre, že všestrannému vzdelancovi a vynikajúcemu rozprávačovi dal poslednú septembrovú nedeľu dopoludnia priestor slovenský, naozaj slovenský rozhlas ‒ Stanica Regina RTVS. Bolo úchvatné počúvať predovšetkým dlhý neprerušovaný prúd dobrej slovenčiny, správnej výslovnosti, pekného vyjadrovania. A to všetko zo slovenského východu, kde L. Bartko dlhodobo pôsobil a pôsobí. Bolo to nenásilné školenie, ako sa vlastne treba správne po slovensky vyjadrovať s  ‒ dá sa povedať ‒ odstrašujúcimi príkladmi o. i.  z poslaneckých lavíc. Kto pozná prácu nášho jazykovedca, s pôžitkom si musel vypočuť príklady, ktoré uvádzal, a nesmierne kultivovaný prejav. Bol to priam koncert dobrej slovenčiny, prakticky predvedenej úcty k nášmu jazyku, ako aj zdôraznenie obrovského významu nášho jazy

Intelektuáli stáli vždy na čele zápasu za slovenčinu – ešte dnes si mnohí dobre pamätajú glosy napríklad Zory Jesenskej či po roku 1989 prenikavé súdy Michala Gáfrika. Je zásluhou stanice Regina RTVS, že sme mohli počúvať Dr. L. Bartka, mať zážitok z toho, ako dobre znie spisovná slovenčina, čo to znamená byť jazykovedec. Píšeme o tom, pretože dnes to vôbec nie je samozrejmosť.

(ddk)