Chaotická európska energetická politika hromadí straty
Róbert HÖLZ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Hlavným dôvodom klesajúcej európskej konkurencieschopnosti je nezvládnutá, až priam chaotická energetická politika terajšej Európskej komisie. Pred vojenským rusko-ukrajinským konfliktom presadzovala zelené projekty obnoviteľných zdrojov energií, čo bol jeden z dôvodov, prečo boli v Nemecku odstavené funkčné jadrové elektrárne a dnes je bývalá najvyspelejšia európska ekonomika na pokraji recesie.
Po vypuknutí spomínaného konfliktu presadil Brusel aj niekoľko balíkov sankcií proti Rusku. Ich súčasťou bolo aj odstrihnutie od ruských fosílnych palív s argumentáciou, že Európa nebude ich nákupom financovať „agresiu“ proti Ukrajine. Navyše Európska komisia našla aj podporu na tvrdenie, že z hľadiska energetickej bezpečnosti treba všetky druhy energií diverzifikovať, pod čím sa rozumie prednostne odoberať najmä americký skvapalnený plyn prepravovaný tankermi, a keď už aj potrubím, tak len a len neruský.
V tejto súvislosti je namieste otázka, či terajším nakupovaním najmä amerického skvapalneného plynu finančne nepodporujeme aj terajší americko-izraelský konflikt proti Iránu. Situáciu ešte viac komplikuje vypuknutie vojenského konfliktu v Perzskom zálive, ktorého dôsledkom je, že v jednom z najbohatších ropných regiónov sveta nastal chaos. Následkom je nárast ceny ropy nad sto amerických dolárov za barel.
■ NEFUNKČNÝ PRIELIV
Hormuzským prielivom prúdi pätina svetového obchodu. Jeho blokovanie nahráva zástancom obnoviteľných zdrojov a tvrdeniu, že keby Európa vyrábala väčšinu energií z obnoviteľných zdrojov, nemusela by tak ako teraz čeliť závislosti od fosílnych palív, ktoré sú vraj podľa ich názoru lacnejšie, bezpečnejšie a rýchlejšie realizovateľnejšie. Aký bude mať tento nárast ceny ropy dosah na takmer všetky sektory ekonomiky ‒ či už priamo na chemický, hutnícky, automobilový, ale aj potravinársky priemysel ‒ onedlho pocítime na zvyšovaní cien ich produktov, a teda aj raste inflácie, na čo budú musieť centrálne banky reagovať aj sprísnenou menovou politikou.
Na narastajúcu nestabilitu na svetových trhoch s ropou reagoval prezident D. Trump vyhlásením, že jeho ministerstvo financií vydáva licencie na predaj ruskej ropy a ropných produktov v termíne od 11. 3. do 11. 4. ak už bola do spomínaného dátumu v tankeroch. S uvoľnením protiruských sankcií z akéhokoľvek dôvodu však vyjadrili nesúhlas nemecký kancelár F. Merz, predseda Európskej rady A. Costa a tiež ukrajinský prezident V. Zelenskij.
■ PRÁZDNO V ZÁSOBNÍKOCH
Európska ekonomika bola v minulosti bytostne závislá od lacných ruských fosílnych palív. Od tých sa odstrihla zo známych dôvodov. Teraz sa usiluje o diverzifikáciu s uprednostňovaním skvapalneného plynu z USA so 60-percentným objemom dovozu? Irak, Kuvajt a Katar totiž výrazne obmedzili ťažbu ropy pre nedostatok skladových kapacít a zablokovaných námorných trás. Keď sa Donald Trump vyhrážal anexiou Grónska, Európska komisia sa rozhodla hľadať zdroje v krajinách Perzského zálivu, z ktorých dnes nedostáva nič. Opäť je na stole otázka návratu dodávok ruských fosílnych palív do Európy.
Ak odhliadneme od politických prekážok, problémom ostane, či terajšie objemy ruských fosílnych palív po presmerovaní do Číny a Indie, ako zakladajúcich štátov spoločenstva BRICS, by boli schopné napĺňať aj európske zásobníky. Tie sú po zime značne vyprázdnené, čo v niektorých členských štátov EÚ môže spôsobovať, že nedosiahnu európske kvóty skladovaných zásob plynu. V tejto súvislosti treba povedať, že Európska komisia zatiaľ neplánuje uvoľniť strategické zásoby plynu a ropy a skôr vyčkáva, akým smerom sa bude terajší konflikt na Blízkom východe uberať.
