Kolektívne odvetvia v súčasnosti nepatria medzi tie, ktorými sa slovenský šport môže chváliť. Dôkazom toho je účasť na letných olympijských hrách. Zatiaľ naposledy na nich boli naše reprezentácie futbalistov, vodných pólistov a basketbalistiek na olympiáde v roku 2000 v austrálskom Sydney, teda pred štvrťstoročím. Odvtedy nikto! Nečudo, že pred odchodom našich tímov na významnejšie šampionáty nevládne okolo nich optimistická atmosféra. Nuž ale výnimky potvrdzujú pravidlo – a takou je aj nedávna účasť našich kadetiek na majstrovstvách Európy v hádzanej hráčok do sedemnástich rokov v čiernohorskej Podgorici.
Na tomto šampionáte sa predstavilo dvadsaťštyri reprezentačných výberov, pričom štyri z nich vrátane Slovenska museli uspieť v kvalifikačných zápoleniach. Naše dievčatá v nich ukázali svoje kvality, a aj keď od nich oficiálne nikto medailu neočakával, tréneri Pavol
Streicher a Ľuboš Hepner sa spoliehali na to, že ich zverenky sa vedia statočne postaviť aj tým
najlepším.
Veď v príprave odohrali deväť náročných stretnutí a ani jedno neprehrali. Družstvo malo vytýčený cieľ – skončiť do dvanásteho miesta – teda v prvej polovici konečnej tabuľky. Nakoniec však z toho bolo absolútne prvenstvo, teda zisk zlatých medailí. Dievčatá sa tak postarali o doteraz najväčší úspech našej hádzanej v ére samostatnosti.
Tréner P. Streicher síce už so svojimi zverenkyňami jedno zlato získal, bolo to za prvenstvo na akademických majstrovstvách sveta 1994, ktorých dejiskom bolo Slovensko. Terajší čerstvý úspech s kadetkami však považuje za oveľa významnejší. Slovenské „sedemnástky“ hrou prekvapili všetky súperky.
V základnej B – skupine vyhrali nad Portugalskom 31 : 26, Severným Macedónskom 34 :21 a remizovali s Nemeckom 21 : 21. V G – skupine hlavnej fázy zdolali Španielky 25 : 22 a podľahli Dánkam 21 : 22. Vo štvrťfinále im však túto prehru po výsledku 30 : 29 vrátili a postúpili do semifinále, v ktorom si poradili s domácou Čiernou Horou. Vtedy už bolo isté, že v tom horšom prípade skončia druhé.
Vo finále ich víťaznú cestu nezahatali ani Chorvátky a po výsledku 34 : 30 nasledovala obrovská, ale v každom prípade zaslúžená radosť v celej slovenskej výprave a dôvody na veľké oslavy. Veď neuveriteľné a nepredpokladané sa stalo skutočnosťou!
Podľa hlavného trénera sila tímu bola najmä v kolektíve. Ten pritom však pozostával z hráčok z ôsmich klubov od Michaloviec až po Rakúsko.
Najpočetnejšie zastúpenie v reprezentácii – štyri dievčatá – mala Bytča, po tri Dunajská Streda a Žilina, dve Šaľa, po jednej Michalovce, Topoľčany a rakúsky St. Pölten. Zisk titulu šampiónok Európy zabezpečuje slovenskej reprezentácii istú miestenku na budúcoročné majstrovstvá sveta hráčok do osemnástich rokov a v roku 2027 aj na majstrovstvá Európy do devätnástich rokov.
Takže už ich nečakajú nijaké náročné a vyčerpávajúce kvalifikácie, ale priama a otvorená cesta k ďalším možným úspechom. Aj tak však to bude cesta ťažšia a náročnejšia, veď Slovensky už nikto nebude považovať za kolektív iba do počtu…
Text: Vladimír MEZENCEV – Foto: Internet
