Pomník maďarskej regulácie Dunaja. Maďarská rozpínavosť je pre nášho južného suseda príznačná odnepamäti. Napriek tomu, že nikdy v dejinách maďarský národ nebol najpočetnejším v Uhorsku, v modernej histórii sa jeho verejní činitelia, médiá či kultúrni činovníci už desaťročia usilujú presvedčiť svet, že Uhorsko bolo vlastne Maďarsko. A musíme uznať, darí sa im to. Napokon aj niektoré slovanské národy vo svojom jazyku nerozlišujú pojmy maďarský a uhorský, čo Maďarom tvrdí muziku. Dôkazom maďarskej rozpínavosti a úsilia kriviť históriu bol aj zákon z 21. apríla 1896, ktorý prijal uhorský snem o oslave tzv. milénia „zaujatia vlasti Maďarmi“. Išlo o oslavy tisícročia, odkedy vraj Maďari začali vládnuť celej Karpatskej kotline vrátane Slovenska. Ako keby sa história dunajského regiónu (rozumej dnešné územie Slovenska, Maďarska, časti Srbska a Rumunska) začala písať len od príchodu kočovných maďarských kmeňov. Je známe, že už pred ich príchodom tu silný štátny celok budovali práve naši priami predkovia, ktorých matiční historici pomenovali starí Slováci.
- MAĎARSKÉ POMNÍKY
Na podporu maďarského nacionalizmu a národnej hrdosti uhorský snem v roku 1896 teda rozhodol, že aj na Devíne – mimochodom historicky vždy miestom slovanských slávnych dejín – osadia vysoký obelisk na pripomenutie maďarského historického „počinu“ – zaujatia vlasti. Obelisk na devínskom brale aj osadili. V tom istom roku vystavali i nenápadný pomník regulácie Dunaja v blízkosti sútoku riek Moravy a Dunaja. Obelisk neskôr slovenskí legionári – veteráni prvej svetovej vojny – 12. januára 1921 zničili ako porážku Rakúsko-Uhorska, inak aj „žalára národov“.
Druhý pomník regulácie Dunaja však stojí dodnes, a dokonca patrí do zoznamu bratislavských mestských pamätihodností. Jeho nápisová tabuľa je zo salzburského mramoru a nesie nápis v maďarčine, ktorý znie: „Cez bránu túto nepriateľ často napádal Maďarov, hoc trvale zvíťaziť nad nimi ani raz nedokázal. Pred kultúrou západu sa však táto cesta tisíc rokov neuzavrela. A aby sa ešte bezpečnejšou stala, národ maďarský zreguloval Dunaj. Nech ho Prozreteľnosť stále požehnáva.“ Z textu je evidentné, že nejde o nijaký vodohospodársky zásah, ktorý by mal regulovať nebezpečné dunajské vody...
Oslavu „zaujatia vlasti Maďarmi“ si všimol už v roku 2008 slovenský vlastenec – krajan Dušan Klimo. Odvtedy sa snaží, aby slovenské orgány pomník odstránili, keďže nevhodne pripomína maďarizáciu Slovákov a potláčanie národných práv nášho národa.
„Na starostku mestskej časti Bratislava-Devín sme sa obrátili s podnetom, aby využila jej zverenú moc a začala v záležitosti tzv. ‚pomníka maďarskej regulácie Dunaja‘ čo najskôr konať. Cieľom našej iniciatívy je, aby ‚Hungarian monument‘ bol odstránený zo Slovanského nábrežia v katastri Devína a skončil tam, kam už dávno patril – v areáli zabudnutia. Prvým krokom by mohlo byť napríklad premiestnenie objektu do inej, menej exponovanej lokality alebo by sa objekt mohol vhodným spôsobom, povedzme nepriehľadnou clonou, zneviditeľniť. Ešte v roku 2008 sme sa obrátili s rovnakým podnetom na Ministerstvo kultúry SR. Po viacerých urgenciách nám z ministerstva odkázali, že záležitosť posunuli na Magistrát mesta Bratislavy, kde vec odišla dostratena. Teraz, keď prostredníctvom internetu celý svet registruje, že na území Slovenskej republiky stojí ‚Hungarian monument‘, oslavujúci zabratie územia našich predkov cudzou mocou, rozhodli sme sa opäť upozorniť na tento neprijateľný stav,“ uviedol pre Slovenské národné noviny D. Klimo. Možno konštatovať, že aký-taký úspech dosiahli...
- VYSVETĽUJÚCA TABUĽA
Redakcia SNN získala aj rozhodnutie Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave z júna tohto roka, ktorý sa Klimovým podnetom zaoberal. Podnet im poslala Bratislava – mestská časť Devín na vyriešenie. Komisia pamiatkarov síce odmietla odstránenie pomníka, rozhodla však o osadení vysvetľujúcej tabule: „Komisia nevidí dôvod na odstránenie ani prekrytie pomníka, nakoľko sa jedná o doklad historickej udalosti – regulácie Dunaja. Text na pomníku je dokladom dobového myslenia vtedajších historických, dávno neaktuálnych kontextov. Pomník je možné doplniť o tabuľku s vysvetľujúcim textom,“ citujeme z ich rozhodnutia. Otázkou však zostáva, či by takto „zmierlivo“ konali aj terajšie maďarské štátne orgány a tamojší pamiatkari, ak by niekto na ich území prezentoval iné historické odkazy a reálie, aké momentálne forsíruje ich štátna propaganda...
(Informácie o pomníku, z ktorých čerpal aj autor tohto článku, nájdete na: http://www.bratislavskerozky.sk/sk/Cerstve-rozky/Historia/kto-vyhodil-do-vzduchu-mileniovy-pamatnik-na-devine-.html)
Maroš SMOLEC – Foto: www.bratislava.sk, www.omestach.com