Foto: christianstogether.net
Bratislava 2. decembra (TASR) – Niektorým vojenským radarom sa skončila životnosť, ďalšie doslúžia v priebehu nasledujúcich rokov. O tomto probléme sa podľa bezpečnostného analytika z CEPI (Inštitút pre stredoeurópsku politiku) Mariána Majera vedelo už dlhšie. Na dosluhujúce radary podľa jeho slov upozorňoval už dokument o východiskách pre strategické hodnotenie obrany z roku 2011.
„Už tam bolo napísané, v tom 2011, že radary patria medzi top priority a že tá potreba je vysoká. To znamená, že určite treba podporiť nákup radarov. Otázka možno je, prečo tá debata trvala dva a pol roka,“ uviedol pre TASR Majer s tým, že ide o stratený čas. Podľa jeho slov práve problematika radarov sa mala vyriešiť medzi prvými. „Nechcem hádzať vinu len na tohto ministra, ono to bolo zanedbané dlhodobo,“ dodal.
Podľa Majera, zavedenie nových radarov do výzbroje armády môže trvať dlhý čas. „To nie je len o tom zariadení, ale o celom systéme vyhodnocovania atď. Čiže nie je to vec, že kúpite, máte a zavediete za mesiac alebo za dva. Jednoducho je to celý systém a potrebujete na zavedenie do výzbroje dostatočne dlhý čas,“ dodal.
Slovensko si pre sankcie nemôže zadovážiť náhradné diely na radary od ruského výrobcu Almaz Antey a predlžovať ich životnosť. Na stredajšie (3. 12.) rokovanie vlády minister obrany Martin Glváč predloží materiál o riešeniach vzniknutej situácie. V hre je viacero variantov. Napríklad vypísanie súťaže, spoločný nákup s inou krajinou alebo prenájom radarov.
Armáda v súčasnosti používa radary P-37 ešte sovietskej výroby. Ak by Slovensko zostalo bez funkčných vojenských radarov, nemôže si plniť záväzky voči aliančným partnerom. Ide najmä o integrovaný systém protivzdušnej obrany NATO (NATINADS).
