AKO BOLO, ČO BOLO
Len prostý pud sebazáchovy nestačí
Peter VALO
Karol Spišák hovorieval: „Keď som sa ubytovával v hoteli, pozrel som si schodisko. Aby som vedel, kade utekať, keby bolo zle.“ Vďaka tomu prežil požiar hotela v Suchumi i zemetrasenie v Bulharsku. Boli to dve katastrofy. Teraz sa v tlači skloňuje slovo vojna. Krym sa vrátil do Ruska alebo Rusi odtrhli Krym od Ukrajiny. Jedni tvrdia, že Kosovo odtrhnúť od Srbska možno, ale Krym od Ukrajiny nemožno. Ako sa to komu hodí. Výsledok? V Kosove majú základňu Američania. Na Kryme ich predbehli Rusi. Z amerických kruhov sa objavili informácie o možnosti jadrového konfliktu v Európe. O takom sa naposledy hovorilo v čase kubánskej krízy. Ako žiaci základnej školy sme absolvovali branné cvičenia. Na školskom dvore vybudovali vzorový protiatómový kryt, ktorí si mohli pozrieť záujemcovia z celého okresu...
Katastrofické situácie modelovali odborníci podľa skúseností z Hirošimy, kde zahynulo 78 150 ľudí, 13 983 bolo nezvestných, 9 428 ťažko a 27 997 ľahko zranených. V okruhu do dvoch kilometrov zahynulo 56,6 percenta osôb, z toho 37 percent hneď po výbuchu. Z poranených bolo 35,3 percenta popálených, 60,3 percenta zranila tlaková vlna, 28 percent poškodilo žiarenie. Odborníci vypracovali štúdiu, ako by dopadla Bratislava. Opísali ostrý záblesk. Ohnivú guľu, ktorá sa valila ulicami. Mračno prachu, tehál, skla, plechov a škridiel, v ktorom mizli domy. Starý most ponad Dunaj, ktorý sa vyparil (skoro ako dnes...). Požiare horiace v okruhu siedmich kilometrov. Tlakovú vlnu, ktorá rozviala trosky po hrebeňoch Malých Karpát.
Podľa predpokladov by pri nečakanom útoku zahynuli desaťtisíce Bratislavčanov. Pre pochovávanie mŕtvych by sa vyhĺbili jamy s kapacitou tisíc obetí. Pri hroziacom útoku by z mesta podľa plánu vysťahovali 240 tisíc ľudí. Každá škola či závod mali presne určené miesto. Zo škôl a z rekreačných zariadení by sa stali nemocnice. Bol pripravený systém pre núdzové zásobovanie vodou. Všetko bolo prísne tajné. Každý vedel len to, čo k svojej činnosti potreboval. V plánoch nezabudli ani na potravinové menu, ktoré by v nemocniciach servírovali v prvý deň vojny. Len pre zaujímavosť.
Na atómovú hrozbu sme po páde železnej opony zabudli. Len Američania stále nakrúcajú katastrofické filmy. Spolu s nimi podsúvajú divákovi návod, ako prežiť, ak sa rozhorí požiar, prepukne epidémia, zemetrasenie alebo vybuchne atómová bomba. Kvantum vojnových filmov budí dojem, že pripravujú obyvateľstvo na vojnu. Je to náhoda alebo prepracovaný systém? Stál som neďaleko stanice parížskeho metra, na ktorej vybuchla bomba. Aj my máme vojakov kde-kade po svete. Kto zaručí, že sa ich nepriatelia neprídu pomstiť k nám? Sme pripravení na teroristický útok, sabotáž v chemickej továrni či nebodaj jadrový výbuch? Len pre zaujímavosť: V šesťdesiatom prvom roku mala Bratislava 248 krytov, v ktorých sa mohlo schovať 38 780 ľudí. Koľko ich má dnes?
Vo chvíli začiatku katastrofy je človek sám. O jeho bytí a nebytí sa často rozhoduje v prvých sekundách a minútach. Pud sebazáchovy nestačí. Treba k nemu zopár informácií. Nuž čo? Poznáte riziká okolia, v ktorom žijete? Viete, ktorým smerom utekať, keď uvidíte výbuch? Viete niečo o havarijných plánoch, ktoré platia vo vašom okolí? Viete poskytnúť prvú pomoc? Čo by ste urobili, keby zakvílili sirény a nebol by to test? Skúste sa opýtať náhodného chodca, či vie, kde by dostal plynovú masku alebo kde je najbližší kryt? Asi vám povie, že na to kašle. Ak by kašlal aj na otázku, čo by urobil, ak by vypukla atómová vojna, možno by mu Karol poradil nosiť v ruksaku bielu plachtu, aby sa mal v čom dočaptať na cintorín.