Bez zdĺhavých rečí o najrýchlejšom kolektívnom športe
Vladimír MEZENCEV ‒ Foto: SZĽH
O tom, že ľadový hokej sa u nás stal národným športom, už dávno nikto nepochybuje. Potvrdzuje to nielen záujem verejnosti o výsledky reprezentačných tímov, ale i o domáce súťaže, najmä extraligu. Nepriamo to potvrdzujú aj príspevky zo štátneho rozpočtu, ktoré na tento rok predstavujú 10 263 816 eur a sú druhé najvyššie za futbalom. Ten pre zaujímavosť dostal o 3 158 097 eur viac. Tenisti, atléti a cyklisti majú dohromady len o čosi viac, konkrétne o pol milióna eur…
Samozrejme, každý zväz by chcel mať čo najviac peňazí, ale nestačí iba chcieť a žiadať, ale najmä splniť rôzne náročné kritériá. Pritom nemusíme nikoho presviedčať, že tento najrýchlejší kolektívny šport je veľmi náročný na financie a rodičia mnohých talentovaných detí si ešte stále nemôžu dovoliť prihlásiť svoje ratolesti do niektorej z hokejových prípraviek.
■ NESEDIA NA PENIAZOCH
Nedávny kongres Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) charakterizovali kvalitná organizácia a skutočne pracovný priebeh. Delegáti sa k aktuálnym témam vyjadrovali veľmi konkrétne, bez zbytočných emócií, teda racionálne, a ako sa hovorí – bez dlhých a zbytočných rečí. Zásluhu na tom má určite aj terajšie vedenie zväzu na čele s jeho prezidentom Miroslavom Šatanom. Nečudo, veď ako držiteľ štyroch medailí zo svetových šampionátov (jednej zlatej, dvoch strieborných a bronzovej), držiteľ Stanleyho pohára (2009), ktorý má na svojom konte 1 050 odohratých stretnutí v NHL, trojnásobný najlepší slovenský hokejista roka (2000, 2001, 2004) atď., atď. má prirodzenú autoritu a patričný rešpekt. Pritom vo svojej práci presadzuje tzv. politiku otvorených dverí. V praxi to znamená, že on osobne aj celý sekretariát sú vždy pripravení prijať zástupcov nielen extraligových, ale i „dedinských“ klubov, vypočuť ich a v rámci svojich možností nielen poradiť, ale i pomôcť. Na prvý pohľad sa môže zdať, že počet 121 klubov na takú hokejovú krajinu ako Slovensko nie je až tak veľa, ale na druhej strane v rôznych súťažiach pôsobí až 370 družstiev, čo je rozhodne úctyhodný počet.
■ PRVORADÉ SÚ FINANCIE
Kluby dostávajú finančné prostriedky na činnosť svojich akadémií a výchovu ďalších talentov i na vzdelávanie trénerov. V dejinách samostatného slovenského hokeja najviac peňazí dostávajú extraligové tímy a okrem štátnych príspevkov sú tu ešte ďalšie ‒ či už od generálneho partnera i významnejších sponzorov. Jedným z kritérií na prideľovanie dotácií je počet družstiev, zapojených do pravidelných súťaží hráčov do 23 rokov i ďalších útvarov talentovaných mladých hokejistov. Zadarmo nebude ani spolupráca s Fínskym inštitútom pre vzdelávanie odborníkov v hokeji, ktorý predstavuje v celom hokejovom svete uznávanú inštitúciu na veľmi vysokej úrovni. Vzájomné vzťahy určite prispejú ku skvalitneniu výchovy i práce našich trénerov a ďalších odborníkov v hokejovom hnutí. O financiách sa hovorilo aj pri nedávnej návšteve vedenia SZĽH na čele s jeho prezidentom Miroslavom Šatanom u premiéra Roberta Fica. Cieľom tohto stretnutia bolo nájsť podporu pri organizovaní svetového šampionátu v roku 2029 na Slovensku, konkrétne v Bratislave a Košiciach. Ako je už známe, ďalší traja záujemcovia o zorganizovanie týchto majstrovstiev – Spojené kráľovstvo, Kazachstan a Maďarsko ‒ svoje kandidátky nepodali v požadovanom termíne, a tak v hre zostala iba naša republika. O pridelení dejiska MS má oficiálne rozhodnúť májový kongres IIHF v Štokholme. Mala by to už byť iba formálna záležitosť ‒ už aj preto, lebo R. Fico prisľúbil všestrannú pomoc vlády SR pri príprave šampionátu vrátane nevyhnutných finančných prostriedkov.
■ UNIVERZITNÝ HOKEJ
Naše médiá nepochopiteľne veľmi malú pozornosť venovali vystúpeniu našich športovcov – vysokoškolákov ‒ na Svetovej zimnej univerziáde v talianskom Turíne. Naši študenti pritom vybojovali strieborné medaily a vo finále prehrali s Kanadou 1 : 3, ktorú reprezentovali aj niekoľkí hráči z NHL. Náš tím tvorili najmä akademici z mužstiev Slovenskej hokejovej ligy (SHL), teda druhej najvyššej domácej súťaže. V skupine Slovensko vyhralo nad Japonskom 4 : 1, Ukrajinou 4 : 2, Poľskom 5 : 2, podľahlo iba USA 5 : 6 po samostatných nájazdoch. Vo štvrťfinále zdolalo Kazachstan 2 : 1, v semifinále sa opäť stretlo s Ukrajinou a vyhralo 3 : 1. Len pre zaujímavosť – akademici z Českej republiky obsadili až šieste miesto. Naše vysokoškoláčky však už neboli také úspešné. Spomedzi ôsmich tímov skončili na štvrtom mieste, keď v skupine vyhrali nad Angličankami 20 : 0, Tajvanom 6 : 2 a prehrali s Kanadou 2 : 6. V semifinále podľahli Češkám 1 : 3 a v súboji o bronzové medaily Japonkám 1 : 2. V Českej republike už od roka 2018 existuje univerzitná hokejová liga, ktorej stretnutia na veľké prekvapenie vypredávajú hľadiská zimných štadiónov. Aj preto sa nedávny kongres SZĽH zaoberal založením podobnej súťaže u nás, ktorá by sa mala naplno rozbehnúť už od súťažného ročníka 2026/2027 za účasti ôsmich mužstiev.
