Prijatie konsolidačných opatrení je nevyhnutné

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je nezávislý orgán, ktorého úlohou je monitorovať a hodnotiť spravovanie našich verejných financií. Má sa tak diať v súlade so schváleným ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Ten bol prijatý rok predtým, ako sa v roku 2012 rada sformovala.

Z augustového hodnotenia stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií vyplýva, že v roku 2024 sa očakáva deficit verejných financií do 5,6 percenta HDP. Je to menší schodok, s akým počítala vláda v tohtoročnom štátnom rozpočte. Terajší deficit verejného dlhu je na úrovni 57 percent k HDP a je teda výrazne nižší, ako je priemerný deficit v eurozóne, ktorý atakuje hranicu 90 percent.

■ VAROVNÉ PÁSMO

Pripomeňme však, že so zreteľom na spomínaný ústavný zákon je náš terajší verejný dlh v predposlednom pásme dlhovej brzdy. To by malo súčasnú koaličnú vládu motivovať na to, aby do parlamentu na schválenie zostavila už len vyrovnaný štátny rozpočet. Lenže výnimka zo spomínaného zákona hovorí, že do dvoch rokov po schválení Programového vyhlásenia vláda nemusí akceptovať povinnosti zo sankčného pásma. Preto ani nebude mať povinnosť predložiť do parlamentu na budúci rok vyrovnaný štátny rozpočet. Ak by sa verejný dlh aj v roku 2025 opäť ocitol v predposlednom sankčnom pásme dlhovej brzdy, vláda by povinnosť zostaviť vyrovnaný štátny rozpočet mala už na rok 2026, čo si pri súčasnom stave verejných financií málokto vie predstaviť. Preto musí Ficov kabinet do parlamentu predložiť konsolidačné opatrenia, po ich schválení predloží do parlamentu štátny rozpočet na rok 2025,v ktorom v súlade s tretím sankčným pásmom dlhovej brzdy v rozpätí od 53 do 55 percent dlhu HDP budú zmrazené rozpočtové výdavky.

■ VÝDAVKOVÉ LIMITY

Jedným z dôležitých nástrojov každoročného znižovania rozpočtového deficitu v objeme viac ako 1,4 miliardy eura, čo je 1,2 percenta HDP, budú výdavkové limity. Tieto mali byť zavedené už v minulosti. To sa nestalo, potom sa zaviedli a následne zrušili z dôvodu, že Európska komisia vypracovala nové európske výdavkové limity, ktoré sú v porovnaní s doterajšími našimi mierne aj preto, že nezohľadňujú potreby slovenskej ekonomiky. Miernosť je zdôvodňovaná aj tým, že priemerná zadlženosť v eurozóne je výrazne vyššia, pritom niektoré členské štáty majú verejný dlh výrazne nad sto percent HDP a navyše dve najvyspelejšie ekonomiky eurozóny, čo sú Nemecko a Francúzsko, sú nielen na hranici recesie, ale sa boria aj s negatívnymi následkami neregulovanej migrácie. Doterajšie skúsenosti  potvrdzujú, že ak chceme znižovať rozpočtový deficit, mali by sme sa viac zamerať na znižovanie výdavkov ako na zvyšovanie akýchkoľvek daní. Preto budeme zvedaví, či tento predpoklad bude vláda v konsolidačných návrhoch akceptovať. Stanovisko vlády týkajúce sa znižovania verejného dlhu však ostáva nemenné. Mieni prijímať len také konsolidačné opatrenia, ktorými sa nebude znižovať sociálny štandard väčšiny obyvateľstva. Ťažko si však predstaviť, že nikoho „nezabolia“. V každom prípade bude konsolidáciu ako politické rozhodnutie koaličnej vlády opozícia masívne kritizovať a napádať. Tiež sme zvedaví, ako prijme opatrenia Európska komisia, ktorá ich realizáciu podmieňuje aj čerpaním peňazí z Fondu obnovy.

■ GEOPOLITICKÉ OKOLNOSTI

Scenár budúcej konsolidácie by mal rešpektovať terajší hospodársky rast meraný ukazovateľom HDP, ktorý je na Slovensku vyšší ako priemer v EÚ. Na raste sa najviac podieľa domáca spotreba. Z dôvodu vyšších miezd a poklesu inflácie sa výrazne zvýšil dopyt po tovaroch a službách, čím sa zvýšili aj spotrebné dane a dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Vyššia mzda zvyšuje dane a odvody do verejných rozpočtov a rovnako aj vyššie zisky firiem zvyšujú dane do štátneho rozpočtu. Na druhej strane sa nám zvýšili výdavky zo štátneho rozpočtu v prospech mladých rodín a dôchodcov, čo je však v súlade s predvolebnými sľubmi. Z uvedených dôvodov vykážeme na konci roka deficit viac ako štyri miliardy eur. Ten budeme kompenzovať len emitovanými štátnymi dlhopismi. Čo však bude ďalej, si však určite kladú otázku viacerí z nás, keďže so skorým zlepšením nemeckej ekonomiky sa nepočíta, vojenské konflikty stále nemajú mierové riešenia, čakajú nás prezidentské voľby v USA, ako aj dlhoočakávaný samit spoločenstva štátov BRICS v októbri tohto roku v ruskej Kazani.

Róbert HÖLCZ − Karikatúra: Ľubomír KOTRHA