Významná platforma na ochranu materčiny
Text a foto: Igor VÁLEK
„Do tretice všetko dobré!“ hovorievali už naši predkovia. Tak aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vo štvrtok 20. februára 2025 usporiadalo už tretí ročník odbornej konferencie V náručí jazyka. Treba tiež pripomenúť, že aj v programovom vyhlásení tejto slovenskej vlády sa tvorcovia závažného dokumentu jednoznačne prihlásili k tomu, že majú záujem ochraňovať a rozvíjať jeho kvalitatívnu úroveň. No a že chcú aj preto podporovať vedecké jazykovedné inštitúcie s cieľom zachovať pestrosť a originálne slová spisovného jazyka tak v celej spoločnosti, ako aj v oficiálnej komunikácii verejných inštitúcií.
Každá systematická a systemizovaná podpora je dobrá a vítaná, a tak je zrejmé, že aj konferencia prispieva k prehlbovaniu úrovne kultúry v oblasti materinského jazyka. Potrebné a zmysluplné podujatie, konajúce sa opäť pri príležitosti Medzinárodného dňa materinského jazyka (tento deň si svet každoročne pripomína v zmysle vyhlásenia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru – UNESCO), sa tentoraz prenieslo priamo na takpovediac domácu pôdu – do dvorany ministerstva na Námestí SNP v Bratislave.
■ BOHATÝ PROGRAM
Keď na úvod preplnenou sálou zaznela v podaní mladých speváčok DFS Dolina ľudová pieseň Kopala studienku, pozerala do nej…, na nápev ktorej bola zložená naša štátna hymna, nečudo, že precítené ticho vystriedal búrlivý potlesk. Potom už samotnú konferenciu slávnostne otvorila ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ktorá vo svojom príhovore zdôraznila dôležitosť ochrany materinského jazyka v dobe globalizácie, digitalizácie a rastúceho vplyvu cudzích jazykov. „Slovenčina je naším najcennejším kultúrnym dedičstvom. Je na nás, aby sme ju chránili, zveľaďovali a odovzdali budúcim generáciám v jej plnej kráse,“ uviedla ministerka.
Súčasťou odborného programu boli po slovách ministerky prednášky a následné diskusie na témy spojené s bohatou históriou, so zaujímavým vývojom a často so zložitým legislatívnym ukotvením slovenčiny. Historik Ján Bobák sa vo svojom zaujímavom príspevku venoval otázke uzákonenia slovenčiny ako štátneho jazyka po roku 1989. Pozornosť zvlášť upriamil na neskorú jeseň 1990, keď sa vtedy koncom októbra až prekvapivo dramaticky – z pohľadu dneška – vyvíjala miestami ostrá polemika medzi prívržencami uzákonenia tzv. koaličného zákona a matičného zákona o štátnom jazyku.
Rozhľadený a do problematiky svojho času aktívne vstupujúci diplomat JUDr. Emil Kuchár rozoberal jazykový zákon v kontexte medzinárodných dokumentov, keď zaspomínal na viaceré peripetie súvisiace napríklad aj s používaním jazykov národnostných menšín a majoritného štátneho jazyka. Vysokoškolský profesor a ďalší historik medzi prednášajúcimi Martin Homza pútavo predstavil historické aspekty a nevyvrátiteľné dôkazy dokumentov formovania slovenského jazyka v obdobiach ešte pred bernolákovskou kodifikáciou jazyka.
■ MATIČNÝ PRÍNOS
Neprehliadnuteľný bol opäť matičný vklad tak do odbornosti, ako aj do viacrozmernosti podujatia. Šéfredaktor Slovenských národných novín Maroš Smolec vo svojom príspevku priblížil vznik tohto periodika ‒ prvého politického, ktoré vychádzalo už v štúrovskej podobe slovenčiny.
Pripomenul aj zásluhy Ľudovíta Štúra o jeho vydávanie, keď okrem iného povedal: „V roku 2025 si pripomíname dve dôležité výročia, ktoré súvisia so životom a s dielom Ľudovíta Štúra ako kodifikátora nášho spisovného jazyka. A to je dvestodesať rokov od jeho narodenia a stoosemdesiat rokov od vydania prvého čísla jeho Slovenských národných novín z 1. augusta 1845. Ale my v Matici slovenskej si pripomíname aj také menšie matičné výročie – a to tridsaťpäť rokov od znovuobnovenia vydávania Slovenských národných novín v matičnom vydavateľstve, ktoré sa začalo 5. júna 1990.“
Riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej Katarína Koňariková potom charakterizovala jazyk ako kultúrne dedičstvo dolnozemských Slovákov a či krajanov žijúcich v Bulharsku. Nechýbala ani prezentácia knižných publikácií Vydavateľstva Matice slovenskej, najmä s jazykovou problematikou, a putovná výstava z „dielne“ národnej inštitúcie pod názvom Slovenské ženy v národnom hnutí.
■ VYDARENÝ ÚMYSEL
Už sme hovorili o búrlivom potlesku, no a ten, samozrejme, patril aj výnimočnej umelkyni Ide Rapaičovej po jej úžasnom prednese častí Proglasu i básne. Podujatie vhodne doplnil aj ďalší kultúrny program zostavený zo slovenských ľudových piesní a z tanečných vystúpení folklórneho súboru DFS Dolina.
Dobrá „vec“ sa podarila. Doslova so zadosťučinením treba konštatovať, že konferencia V náručí jazyka opakovane potvrdila, že je významnou platformou určenou na diskusiu o ochrane slovenského jazyka a tiež o jeho rozvoji v dnešnej spoločnosti. Dobrou správou je, že
Ministerstvo kultúry SR plánuje v potvrdenej tradícii pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Dobré je i to, že účastníci sa zhodli na potrebe systematickej podpory jazykovedných inštitúcií, jazykovej kultúry v médiách a školách. Ale aj na nemenej dôležitom význame výchovy k správnemu používaniu slovenčiny už od raného detstva.
